Záujemcom o automatické zasielanie notifikácií o nových príspevkoch

Ak máte záujem o automatické odoberanie emailov o nových príspevkoch, tak sa zaregistrujte v políčku v ľavej lište

streda 14. decembra 2016

Kauza Marianka: Ako šikanovali kľúčovú svedkyňu (z blogu Nadácie Zastavme korupciu)


Z BLOGU NADÁCIE ZASTAVME KORUPCIU NA WEBE DENNÍKA N
STREDA 14. DECEMBRA 2016 12:59

Rozhovor s Máriou Morávkovou, ktorej zásadovosť odstránila starostu a vyhnala strach z obce neďaleko Bratislavy

Najvyšší súd Slovenskej republiky pred rokom potvrdil uznesenie, podľa ktorého bude exstarosta obce Marianka stíhaný na slobode. Radovan Jurika je obvinený z trestného činu prijímania úplatku kvôli tomu, že od obyvateľov mal vyžadovať finančné dary pre obec výmenou za vydanie stavebného povolenia či kolaudačného rozhodnutia. Ak súd uzná R. Juriku vinným, hrozí mu trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov. Pokým sa verejnosť dozvie, či starosta vôbec bude postavený pred súd, prinášame vám rozhovor s Máriou Morávkovou - prvým svedkom v prípade. Minulý aj tento rok sme pani Morávkovej poskytovali právnu pomoc, vďaka čomu sme mali možnosť lepšie ju spoznať. Bielou vranou sa síce nestala, ale myslíme si, že môže byť vzorom pre všetkých z nás.

Prvý článok o Kauze Marianka vyšiel v októbri minulého roku. Aký bol pre vás uplynulý rok?
Bol to veľký zásah do duše. V mojom veku som už nemusela mať takéto skúsenosti. Nechcela som s tým zaťažovať ani moje deti. Dcére som o prípade nehovorila, lebo som sa pred belgickým zaťom nechcela zhovadiť, že aký máme štát. Dcéra nebola rada, že som sem do Marianky išla. No ja som zvyknutá na prírodu, mám tu aj mačku, susedia sú dobrí, pomáhame si.

O bývalom starostovi M. Jurikovi by ste to zrejme nepovedali.
Keď ho zadržala polícia, tak som ho začala ľutovať. Nebolo to len o tom, že ho zadržala NAKA, ale aj to, ako sa ku mne správal. Nasledovalo iks iných vecí.

Čo znamená iks iných vecí?
Od začiatku som s nimi jednala veľmi slušne a v rámci zákona. No oni mi napríklad na žiadosť o stavbu plota trištvrte roka neodpovedali.

Ako ste si vysvetľovali, že to trvá tak dlho?
Počula som všelijaké reči, že chcú úplatok, ale ja som tomu neverila. Neverila som, že ľudia dokážu byť až takí... Celú dobu, keď som čakala na kolaudáciu, som si myslela, že starosta nemá čas a nemá to kedy podpísať. Vždy som to brala tak, že ho ľudia ohovárajú. Tým, že som v živote neprijala a nedávala úplatky, tak som tomu nechcela uveriť. Až keď som bola na obecnom úrade a ľudia rozprávali, že to trvá trištvrte roka a niekto nemá aj päť rokov, niekto aj sedem rokov skolaudované, až vtedy mi zaplo, že niečo nie je v poriadku.

So situáciou, že sa bez úplatku nepohnete ďalej, ste sa stretli prvýkrát?
Áno. A urazilo ma to. Keď som prišla k starostovi, tak som neverila vlastným ušiam.

Ako vám to oznámil?
Povedal, že kolaudáciu dostanem, ak dám 2000 eur. V tom, ako mi to povedal, tak do mňa vošla zlosť a hovorím: prepáčte, ja som vdova, dôchodkyňa a ja nemám dve tisíc eur. A on, že tak to musíme vyriešiť inak. Otvoril mi dvere a poslal ma domov.

Takúto „možnosť“ vám dal?
Áno. Keď som prišla domov, tak som to začala riešiť. Najprv som išla k sestre a tá oslovila svojho priateľa právnika. No zhodou okolností Petra Keltoša (jeho syn Martin Keltoš vlastní s bývalým starostom R. Jurikom spoločnosť Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., pozn. red.). Napísala mu email, aký mám problém a že to chcem riešiť cez médiá. On jej hneď zavolal a povedal, aby neblbla, že Jurika je jeho priateľ a zavolá mu, aby to vyriešil. Na druhý deň som sa mala opät dostaviť na obecný úrad.

Znovu za starostom?
Znovu za ním. No Jurika sa naštval, keďže mu predtým telefonovala redaktorka z Denníka N ohľadom darov pre Marianku. Myslel si, že médiam som posunula tento prípad, čo nie je pravda. Choval sa ku mne úplne grobiansky. Povedal, že v žiadnom prípade mi kolaudáciu nedá, lebo sú tam nejaké nedostatky s osadením plota. Ja mu hovorím, aké nedostatky? Keď som mala dať dar dve tisíc eur, vtedy neboli žiadne nedostatky a odrazu sú nedostatky? Tak ma chytil, vytlačil z dverí a povedal, že sa stretneme na prokuratúre.

Fyzicky vás vytlačil von z dverí?
Áno. To som takmer skolabovala. Potom vyšiel článok a už to celé začalo.

Nezvoľnil ani v okamihu, keď už hrozilo, že sa to dostane do médií?
Nie. Môžem povedať, že takto sa ľudia k sebe nechovajú. To sa nerobí. A druhá vec je, že vzhľadom k môjmu veku.

Bola to v obci veľká téma?
Áno. Veľa ľudí mi držalo palce, aby som vydržala.

Vy ste v tom čase svedčila ako jediná?
Nepoznala som tých ďalších. Poznala som iba takých, ktorí stavajú a už idú kolaudovať. To znamená, že pre nich som urobila dobre, že sa to celé zastavilo. Im kolaudácia všetkým prebehla. Asi sa zľakli a kolaudovali, lenže mňa začali šikanovať.

Kto?
Obecný úrad. Starostu odvolali a zastupoval ho jeho kamarát. Šikanovali ma listami a pokutami. Dostala som pokutu 5,5 tisíc eur za zle a neoprávnene postavený plot. Druhá pokuta mi hrozila za stavbu domu.

Oprávnene?
Nie. Všade mi hovorili, aby som nebojovala, lebo prehrám.

Dnes sa na neho ľútostivo už nepozeráte?
Nie, už to beriem úplne inak. Neurobila som nič zlé. V živote som nemala nepriateľa. Ja som chcela len dobre. No všetko je zhora dané. Jemu sa to vráti. Ja som zodpovedná za svoje činy, on je zodpovedný za svoje činy. A zodpovedný je aj za to, že má rodinu a deti.

Ako vám pomohla NAKA?
Bol tam vyšetrovateľ, ktorý mi zavolal, ako sa cítim, nech som pokojná, nech sa nebojím. Kedykoľvek, aj v noci.

Využili ste to?
Raz.

Zdvihol?
Áno. Bola som tu v takej situácii, že som sa skrývala. Oni ma sledovali, či v dome bývam, lebo nemôžete bývať v neskolaudovanom. Nasledovala by pokuta. Jedno auto sa postavilo spredu a druhé zozadu domu a svietili dovnútra. Sledovali, či tu bývam.

Boli ste v dome, keď doň svietili?
Áno, bola som tu skrytá. Občas som sem prišla vyvetrať, dať žrať mačke a potom som odišla. Keď to tu vysledovali, tak mi hneď prišlo oznámenie o začatí priestupkového konania a chceli mi dať pokutu. Je to na psychiku dobrá záťaž.

Ako prebiehalo priestupkové konanie?
Na ústnom pojednávaní o priestupku boli so mnou právnici z Nadácie Zastavme korupciu a z kancelárie Kolíková & partners, kde vyhlásili, že namietajú zaujatosť všetkých pracovníkov stavebného úradu. Tiež žiadali, aby sa konanie presunulo na iný stavebný úrad. Vedúci stavebného odboru zostal prekvapený. Otočil sa na mňa a povedal: za pätnásť rokov som nezažil, že by niekto žiadal priestupkové konanie niekde inde. Tak som sa len otočila a odpovedala: prepáčte, pán inžinier, ale za pätnásť rokov sa ešte nikto neohradil za také šikanovanie. Nepovedal ani jedno slovo a odišiel. Viac sa k tomu nevrátil a prestali ma aj šikanovať. A hneď mi vydali aj kolaudačné rozhodnutie.

Zrazu to išlo rýchlo.
Áno. Vďaka Nadácii Zastavme korupciu a advokátom, ktorých mi našla. Tí mi pomohli vo všetkom. Ešte predtým som napísala sťažnosť na okresný úrad za nečinnosť. Mala som dve priestupkové konania. V prvom kvôli plotu, lebo chceli, aby som ho posunula 50 centimetrov od cesty. Dostala som pokutu 5,5 tisíca eur. Potom odo mňa chceli projekty, tak som im ich poslala. Potom chceli ďalšie, tak som im poslala aj tie. Potom chceli tri zamerania, tak som dala urobiť aj to. Následne im okresný úrad vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil pokutu za stavbu plotu, na dvanástich stranách napísal, kde všade urobili chyby pri udelení pokuty.

Nakoniec ste tak trochu zmenili celú obec. Starosta je nový a kolaudovať sa dá aj bez daru obci.
Starosta je nový, zvíťazil developer. Utíchlo to. Dovtedy bol v obci strach. Ľudia medzi sebou nehovorili. Na obecný úrad každý len nadával a všetci tam išli so strachom v očiach. Však to je smutné. Oni nám majú pomáhať. Najskôr som sa snažila obci aj pomôcť, dala som do miestnej knižnice asi dvesto kníh. Myslela som si, že sa zaradím a budem ako dôchodkyňa pomáhať. No cítim sa tu dobre, ľudia sú tu príjemní, mám aj dobrých susedov.

Prečo ste sa sem rozhodli presťahovať?
Zomrel mi manžel, jedna dcéra sa odsťahovala mimo republiku, druhá do Prahy. Zostala som sama. S najlepšou priateľkou sme mali spolu chalupy na Záhorí a boli sme spolu dennodenne. Keď zomrel aj jej manžel, ona a dcéra predali svoje byty a spolu si kúpili dom v Marianke. Priateľka je imobilná, preto som išla sem, aby som bola s ňou a aby sme si pomáhali. Na chalupe som nemala priateľov, chodievali sme na ňu len na víkendy. Tam som cítila naozajstnú samotu.
Poznámka: Pani M. Morávková si aj vzhľadom k vyššie opísaným skúsenostiam neželala, aby sme k rozhovoru pripojili jej fotografie.

Text: Mário Šmýkal
Editor: Pavel Sibyla


Chceš sa zapojiť do pomoci oznamovateľom korupcie? Podpor Nadáciu Zastavme korupciu malým finančným darom, vďaka ktorému dokážeme veľké veci!

2 komentáre:

  1. Tohto pána starostu,podporovali aj niektorí jeho poslanci/7 statočných/.A jeden z nich p.M.Porges ho zastupoval /riadený zo Štúrovej ul.100 Marianka/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. V prvom rade - klobúk dole, pani Morávková. Som presvedčený, že netúžite po chvále, išlo a ide Vám o spravodlivosť a česť. Zaslúžite si však uznanie za Váš občiansky prístup a snahu o obnaženie podvodov starostu a jeho prisluhovačov (niektorí sú ešte aj teraz v Obecnom zastupiteľstve - pozor na nich). Prejavil sa hlavne p.Porges rôznymi aktivitami, hlavne jeho mimoriadnym predvolebným vydaním periodika "Mariatál", kedy spolu s jeho súputníkom p.Holým predvádzali svoju "čestnosť a pravdu". Ešteže vo voľbách nezískala táto vlčia svorka prevahu poslancov v Obecnom zastupiteľstve. To by tu teda asi vyzeralo !!!???
    O spôsobe riadenia obce Jurikom s jeho prisluhovačmi sa veľa hovorilo, bola tu však ľudská bezmocnosť. Mal moc danú mu ako štatutárovi zákonom a k tomu "svoje" zastupiteľstvo - to všetko podopreté jeho aroganciou ku každému, kto nebol ten "jeho". A tu zrazu - stačila jedna čestná občianka a Jurika je Paf, zmizol teror občanov, uvoľnila sa atmosféra. Ešte raz vďaka pani Morávková.
    Keby tak, ako Vy, prejavili svoj postoj aj iní občania, Jurika by bol v ešte väčších "sračkách". Lenže oni ten nedobrovoľne - dobrovoľný dar dali a dostali čo potrebovali. Viem o ńiekoľkých a neboli to malé sumičky. Čo okrem výšky "daru" darcovia zdôrazňovali bola Jurikova arogancia k nim a absolútna neľudskosť.
    Ano, takýto v obci vládol päť rokov. Mnohí ho ešte stále velebia, nevnímajú akým spôsobom veci robil, ich sa to netýka, oni dary nedávali, ich nevydieral, ich neponižoval...
    Tento rozhovor pani Morávkovej z webu Denníka N by bolo potrebné rozšíriť po obci, aby sa zobudili oklamaní a ešte stále fandovia Juriku a spol.
    Vďaka za jeho uverejnenie na tomto blogu.

    OdpovedaťOdstrániť