Záujemcom o automatické zasielanie notifikácií o nových príspevkoch

Ak máte záujem o automatické odoberanie emailov o nových príspevkoch, tak sa zaregistrujte v políčku v ľavej lište

utorok 13. septembra 2016

Mesto, ktoré dobyli developeri: Proti vôli poslancov presadili stavbu bytov pre 1500 ľudí (z Denníka N dňa 29.8.2016)

článok publikovaný v Denníku N dňa 30.8.2016 (prebraný z webovej verzie):
VLADIMÍR ŠNÍDL PONDELOK 29. AUGUSTA 2016 15:43

Utajený developerský projekt môže zvýšiť populáciu Stupavy až o desať percent. Výstavba prebieha aj na pozemkoch, o ktoré mesto prišlo bez adekvátnej náhrady.

Budúca vilová štvrť Pod Kopcami na severe Stupavy pôsobí na inzerátoch ako ideálne miesto na život. Priťahovať by mohla najmä ľudí pracujúcich v Bratislave, ktorí túžia bývať mimo veľkého mesta.

„Doprajte si bývanie v pokojnom mestečku Stupava v moderných bytových jednotkách v peknom prostredí na úpätí Malých Karpát,“ oznamuje jedna z realitných kancelárií.

Vďaka diaľnici spájajúcej Bratislavu s Prahou sa rýchlo dostanete do centra Bratislavy, a problém nemusí byť ani s občianskou vybavenosťou.

„V Stupave sa nachádza základná a materská škola, zdravotné stredisko, lekáreň, pošta, potraviny a ďalšie vymoženosti,“ píše sa v inzeráte.

Na prvý pohľad je lokalita Pod Kopcami len jednou z desiatok developerských projektov, ktoré sú súčasťou stavebného boomu v okolí Bratislavy.
Vilová štvrť Pod Kopcami na okraji Stupavy bude bývaním pre náročných, sľubujú inzeráty. Zdroj: Rebmans
Vilová štvrť Pod Kopcami na okraji Stupavy bude bývaním
pre náročných, sľubujú inzeráty. Zdroj – Rebmans

V skutočnosti však ponúka príklad toho, ako mohli developeri za priamej či nepriamej podpory dvoch primátorov a niekoľkých úradníkov presadiť obrovskú bytovú výstavbu, ktorá ide proti záujmom väčšiny obyvateľov.

Na okraji Stupavy môže časom vyrásť až 260 bytov a 170 rodinných domov, v ktorých by mohlo žiť zhruba 1500 ľudí. Tento počet by nafúkol populáciu Stupavy o minimálne desať percent.

Aj preto sa ju väčšina poslancov snažila zastaviť.

„Mesto na to nie je pripravené. Už teraz je u nás problém dostať deti do škôlky, v základnej škole dokonca hrozilo, že budeme musieť zaviesť poobedné vyučovanie,“ hovorí jeden z poslancov a člen mestskej rady Štefan Haulík.

Viaceré z rodinných domov majú navyše stáť na pozemkoch, o ktoré mesto vinou rôznych pochybných operácií prišlo bez toho, aby za ne videlo náhradu.

Vilová štvrť pri fabrike

Úradníci povolili výstavbu dokonca navzdory tomu, že súdy konštatovali, že sa nedodržal zákon – chýbala štúdia dosahov na životné prostredie, ktorá je pre tento typ projektov povinná.

„Ak si postavíte všetky fakty vedľa seba, zostáva vám rozum stáť nad tým, ako mesto mohlo o tieto pozemky prísť a ešte umožniť takúto výstavbu,“ hovorí ďalší člen mestskej rady a poslanec Peter Novisedlák.

A hlavne: viaceré domy majú vyrásť v areáli, v ktorom mala byť pôvodne priemyselná zóna. Keď sa dnes človek prejde po niektorých stavebných pozemkoch, viac než sľubované kopce Malých Karpát ho upútajú stĺpy vysokého napätia a dve menšie priľahlé fabriky.
Úradníci rozhodli, že obytnou zónou sa stane priemyselný park, kde sú okrem iného stožiare vysokého napätia aj menšia strojárska firma Častulík s. r. o. Foto N - Vladimír Šimíček
Úradníci rozhodli, že obytnou zónou sa stane priemyselný
park, kde sú okrem iného stožiare vysokého napätia aj
menšia s trojárska firma Častulík, s. r. o.
Foto N – Vladimír Šimíček

Jednou z nich je Častulík, s. r. o., ktorá vyrába drviče na spracovanie odpadu. „Odrazu pozeráme, že tri metre od nášho plotu začali vo veľkom stavať. Teraz sa viac venujeme písaniu listov na úrady než riadeniu firmy,“ rozpráva majiteľ firmy Peter Častulík.

Podľa súčasných plánov by časť budúcich obyvateľov mala dostať za suseda jeho závod, do ktorého pravidelne zachádzajú kamióny, na dvore lakujú hotové výrobky a z kotla na biomasu sa šíri do okolia dym.

„Keďže sme priemyselná budova, žiadali sme úrady o zriadenie ochranného pásma. Nikto sa však s nami nechcel baviť, dokonca nás ani neprizvali ako účastníka stavebného konania,“ dodáva Častulík, ktorého firma zamestnáva 10 ľudí.

Výstavba rodinných domov už v týchto dňoch beží naplno. Skupinku robotníkov na neďalekých pozemkoch usmerňuje jeden z poslancov zastupiteľstva, Peter Balog – inak aj majiteľ stavebnej firmy, ktorú si developeri najali na časť stavebných prác.
Poslanec zastupiteľstva Peter Balog si fotí novinársku návštevu, ktorá sa ho prišla spýtať na stret záujmov. Foto N - Vladimír Šimíček
Poslanec zastupiteľstva Peter Balog si fotí novinársku
návštevu, ktorá sa ho prišla spýtať na konflikt záujmov.
Foto N – Vladimír Šimíček

 Prítomnosť novinárov ho neteší. „Do toho, čo tu robím, vám je h...o. Staval by som aj pre Usámu bin Ládina, keby mi za to zaplatil,“ odpovedá Balog. Nasledujú opakované výzvy, aby sme opustili súkromné pozemky.

Vitajte v Stupave, v meste pätnásť minút od Bratislavy, v ktorom majú hlavné slovo developeri.

Údel mesta pri Bratislave

Ešte v nedávnej minulosti bola Stupava poľnohospodárskym mestečkom. Zároveň platilo, že má veľmi dobré spojenie s hlavným mestom.

Vďaka bratislavskému tunelu Sitina, otvorenému v roku 2007, sa Stupavčan po diaľnici dostane do centra Bratislavy rýchlejšie než obyvateľ Dúbravky. To výrazne zvyšuje hodnotu Stupavy oproti obciam ako Senec, Rovinka či Chorvátsky Grob, ktorých obyvatelia trávia cestou do práce autom aj desiatky minút v kolónach.

Novú obytnú štvrť budujú na severe Stupavy pri ulici Malacká, ktorá je už teraz preťažená tisícmi áut presúvajúcich sa každý deň do Bratislavy a späť. Mapa - Seznam.cz
Novú obytnú štvrť budujú na severe Stupavy
pri ulici Malacká, ktorá je už teraz preťažená
tisícmi áut presúvajúcimi sa každý deň
do Bratislavy a späť. Mapa –Seznam.cz
Developerov výhodná poloha Stupavy priťahuje už od 90. rokov. Nové štvrte s rodinnými domami vznikali niekedy zmysluplne, napríklad na mieste niekdajšej cementárne, často však na úkor vinohradov či poľnohospodárskej pôdy.
Modrou farbou sú zaznačné pozemky, o ktoré bez náhrady prišla Stupava a dnes sú určené na bytovú výstavbu. Červenou sú súkromné pozemky, ktoré sú súčasťou projektu Pod Kopcami, dnes tu stavia aj zastupiteľ Balog. Žltou je firma Častulík a zelenou nástrojáreň Volkswagenu. Grafika N - Miro Čevela
Modrou farbou sú zaznačené pozemky, o ktoré bez
náhrady prišla Stupava a už sú určené na bytovú výstavbu.
Červenou sú súkromné pozemky, ktoré sú súčasťou projektu
Pod Kopcami; dnes tu stavia aj poslanec Balog.
 Žltou je firma Častulík a zelenou nástrojáreň Volkswagenu.
Grafika N – Miro Čevela

Výsledok? V roku 2001 žilo v Stupave osemtisíc ľudí, dnes sa ich počet neoficiálne odhaduje na štrnásťtisíc. „Mesto rastie, tomu sa nedá zabrániť. Problém je, že tento boom nie je nijako regulovaný a neprispôsobuje sa mu rozvoj občianskej vybavenosti,“ hovorí miestny poslanec Novisedlák.

Napríklad na miestnu škôlku sa už nejaký čas šíria sťažnosti, že do nej berú deti primárne tých rodičov, ktorí jej venujú sponzorský dar. „Máme plno. Kapacitu škôlky sme síce rozšírili, aj tak však tento rok musíme odmietnuť asi sto detí,“ priznal nedávno primátor Roman Maroš.

Samostatnou témou je doprava na území mesta. Stredom mesta vedie hlavná cesta, po ktorej sa každý deň presúvajú tisíce ľudí zo Stupavy a okolia do Bratislavy.

„Pred pätnástimi rokmi to bola relatívne pokojná ulica, teraz tu každý deň vídam auto za autom až do hlbokej noci,“ hovorí Stupavčan Peter Belzár, ktorý žije pri hlavnej ceste.

Obyvatelia v nevedomosti

V Stupave je plno, napriek tomu sa rozbehla ďalšia masová výstavba domov a bytov. Foto N - Vladimír Šimíček
V Stupave je plno, napriek tomu sa rozbehla ďalšia
masová výstavba domov a bytov. Foto N – Vladimír Šimíček
Aj z toho dôvodu bude vilová štvrť Pod Kopcami pre mesto ťažko stráviteľným kúskom. „Pôjde zrejme o jeden z najväčších developerských projektov, ktoré doteraz Stupava zažila,“ hovorí poslanec Haulík, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje.
Územné rozhodnutie k nemu vydal v decembri 2014 bývalý primátor Pavel Slezák (Smer). Bolo to tri týždne po tom, ako prehral komunálne voľby, a v čase, keď si už vypratával kanceláriu.

„To ukazuje, že niektorým ľuďom veľmi záležalo na tom, aby sa tento projekt rozbehol za každú cenu,“ hovorí poslanec Haulík, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje.

Denník N sa skúšal s exprimátorom spojiť, neúspešne. Podľa miestnych obyvateľov sa už v Stupave veľmi neobjavuje.
S výstavbou novej vilovej štvrte sa začalo napriek tomu, že väčšina obyvateľov Stupavy o nej doteraz nevie žiadne podrobnosti. Foto N - Vladimír Šimíček
S výstavbou novej vilovej štvrte sa začalo napriek tomu,
 že väčšina obyvateľov Stupavy o nej doteraz nevie
 žiadne podrobnosti. Foto N – Vladimír Šimíček

Zistiť, čo vlastne na okraji Stupavy rastie, je však zložité aj po začatí výstavby. V územnom rozhodnutí sa píše len o spomínaných 170 rodinných domoch a 260 bytoch. Bližšie informácie nechce poskytnúť ani súčasný primátor Roman Maroš (nezávislý).

Keď mu Denník N zavolal do kancelárie, jeho spolupracovníčka Zuzana Lovíšková povedala, že je na pracovnom stretnutí, a požiadala o otázky mailom.

Po ich odoslaní prišla odpoveď, že primátor je na dovolenke a údajne si len odbehol do práce niečo vybaviť. „Odpovede tak budeme môcť poskytnúť najskôr o dva týždne,“ vysvetlila Lovíšková.

Mesto neposlalo ani žiadnu staršiu tlačovú správu, či záznam z verejnej debaty, kde by primátor o novom projekte informoval občanov.
Primátor Stupavy Roman Maroš o novej vilovej štvrti príliš nekomunikuje. Foto - Stupava
Primátor Stupavy Roman Maroš o novej vilovej
štvrti príliš nekomunikuje. Foto – Stupava

Denník N zavolal aj úradníkovi Robertovi Mračkovi z miestneho stavebného úradu, ktorý začal v posledných mesiacoch vydávať stavebné povolenia.

„Nebudem sa s vami rozprávať, nie ste účastníkom konania, dovidenia,“ odpovedal Mračko a položil telefón.

Rozparcelované bohatstvo

Tajomná je aj druhá strana. O územné rozhodnutie, ktoré umožnilo bytovú výstavbu, požiadala firma Becep. Má dvoch neznámych vlastníkov: jedného na Seycheloch, druhého na Britských panenských ostrovoch.

Ako konateľ ju zastupuje miestny developer Vladimír Škrovan, ktorý pred piatimi rokmi pracoval aj pre skupinu Penta – podieľal sa napríklad na príprave rozsiahleho bratislavského projektu Bory.

Škrovan odpísal len toľko, že k článkom, „ktoré vznikajú na politickú či obchodnú objednávku, sa nebude vyjadrovať“.

Informácie vraj poskytuje len obyvateľom Stupavy. Na otázku, akým spôsobom teda informoval obyvateľov o už začatej výstavbe, Škrovan neodpovedal.

Prvé rodinné domy v rámci projektu Pod Kopcami sú už v ponuke realitných kancelárií.
Prvé rodinné domy v rámci projektu Pod Kopcami sú už v ponuke realitných kancelárií.

Škrovanova firma Becep je však stále len zastrešujúcim článkom celého projektu, ktorá vybavila potrebné formality, inak sú stavebné pozemky rozdelené medzi viacero menších stavebníkov.

Na časti pozemkov stavia napríklad firma Tomáša Hulíka, ktorý už na internete ponúka na predaj prvé domy. Denník N sa ho spýtal, či počíta aj s výstavbou nejakej škôlky, ihriska, či parku. Hulík najprv odpovedal, že nie, potom, že áno, a napokon zložil telefón.

Na parcelách, ktoré sú v blízkosti priemyselnej firmy Častulík, s. r. o., zase stavia podnikateľ Martin Dávidek. Odpovedá, že on buduje len sedem domov a o ničom ďalšom nevie. „Na všetko mám vydané právoplatné stavebné povolenie,“ hovorí.

Malchárkov okruh

Príbeh, ktorý vyústil do utajenej bytovej výstavby, sa však začal už dávno a je ukážkovým príkladom, ako môže mesto prísť o rozsiahle pozemky a ešte sa preto dostať do problémov.

Všetko sa začalo na prelome tisícročí, keď sa Stupava dohodla s vtedajším automobilovým pretekárom, podnikateľom a neskorším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom, že na jej okraji vznikne unikátny automobilový polygón, na ktorom budú trénovať vodiči z povolania.

„Evidujem dopyt viacerých veľkých firiem z celého Slovenska, ktoré majú záujem, aby sa skvalitnila výchova ich vodičov a znížila dopravná nehodovosť,“ rozprával vtedy Malchárek.
Poslanec a neskorší minister Jirko Malchárek prišiel v roku 2001 s nápadom urobiť za Stupavou veľký polygon. Mesto vyčlenilo pozemky, polygon nakoniec nevznikol. Foto - TASR
Poslanec a neskorší minister Jirko Malchárek prišiel
v roku 2001 s nápadom urobiť za Stupavou veľký polygón.
Mesto vyčlenilo pozemky, polygón nakoniec nevznikol.
Foto – TASR

Mesto vyčlenilo trinásť hektárov pozemkov, čo je na predstavu zhruba dvadsať futbalových ihrísk. Tie vložilo do spoločnej firmy, ktorú vytvorilo s Malchárkovým združením „pre bezpečnosť cestnej premávky“ Becep.

Lenže mesto si podľa zmlúv zabezpečilo len menšinovú kontrolu na riadení firmy. „Bolo to absurdné rozhodnutie. Mesto odovzdalo rozľahlé pozemky a zostalo odkázané na milosť druhého akcionára,“ hovorí poslanec Haulík.

Malchárek vtedy dúfal, že v parlamente prejde zákon, podľa ktorého by jazdy na polygóne boli pre vodičov z povolania povinné. Zákon neprešiel a z projektu nič nebolo. Mesto však svoje pozemky už späť nedostalo, zostali prevedené do spoločnej firmy so združením Becep.

Ako na podnose

Pre developerov mali pozemky pôvodne len malú cenu. V územnom pláne boli vedené ako zelená plocha, navyše v ich blízkosti plánovalo mesto budovať priemyselný park.

Presťahovala sa tam napríklad spomínaná firma Častulík, s. r. o., ktorá tu vybudovala novú haldu. „Bývalý primátor Slezák ubezpečoval, že areál budú využívať technické služby mesta, bude tu zberný dvor a podobne. Nemali sme preto žiadne obavy,“ spomína Častulík.

Na pozemku sa usídlil aj bratislavský Volkswagen, ktorý si tu otvoril novú nástrojáreň, v ktorej dnes pracuje zhruba päťdesiat ľudí.
Jeseň 2014: Predseda predstavenstva bratislavského Volkswagenu Albrecht Reimold otvára v blízkosti chystanej vilovej štvrte novú nástrojáreň. Foto - TASR
Jeseň 2014: predseda predstavenstva bratislavského Volkswagenu
Albrecht Reimold otvára v blízkosti chystanej vilovej štvrte
novú nástrojáreň. Foto – TASR

Veci sa zásadne zmenili v roku 2014. Zastupiteľstvo aktualizovalo územný plán tak, aby sa na tomto území mohla rozbehnúť bytová výstavba. Pozemky sa zmenili na stavebné, ich trhová cena sa začala počítať v miliónoch eur.

Za Becep v tom čase už vystupoval miestny developer Vladimír Škrovan a vlastnili ju schránkové firmy z daňových rajov.

„To bola druhá absurdita. Mesto nemalo nad pozemkami kontrolu a napriek tomu ich zmenilo na stavebné parcely, ktoré naservírovalo neznámym ľuďom, o ktorých sme nič nevedeli,“ dodáva Haulík.

Okrem toho úradníci povolili stavbu aj na viacerých priľahlých pozemkoch, na ktorých dnes stavia aj poslanec zastupiteľstva Balog.
Právnik a zastupiteľ Štefan Haulík sa príbehu stupavských pozemkov dlhodobo venuje, podával kvôli nim aj podnety na súd. Foto - Stupava nahlas
Právnik a poslanec Štefan Haulík sa príbehu stupavských
pozemkov dlhodobo venuje, podával pre ne aj podnety
na súd. Foto – Stupava nahlas

Zmena územného plánu bola v Stupave veľkou témou komunálnych volieb. Developeri totiž chceli okrem pozemkov v priemyselnej zóne zastavať aj mestský park a značný kus lesa – to sa podarilo pomocou petície odvrátiť.

Aj vďaka tomu získala polovicu miest v zastupiteľstve iniciatíva Stupava nahlas, ktorá proti týmto zámerom aktívne vystupovala.

Voľbu primátora však vyhral Roman Maroš, ktorý pred voľbami ešte ako poslanec zmeny územného plánu podporil. Rozloženie síl vo vedení mesta teda bolo nejednoznačné.

Nádejné pokusy

Viacerí noví poslanci podnikli hneď po svojom nástupe niekoľko krokov, ako chystanej výstavbe zabrániť. Zastupiteľstvo už začiatkom roku 2015 vyzvalo nového primátora, aby podal žalobu, ktorá mala niekdajší prevod pozemkov anulovať.

„Vďaka tejto žalobe mohli súdy vydať predbežné opatrenie, ktoré by zakazovalo akýkoľvek ďalší prevod mestských pozemkov, čo by všetky aktivity zastavilo,“ hovorí poslanec Haulík, ktorý sa ako advokát venuje obchodnému právu.

Primátor Maroš niekoľko mesiacov otáľal. Na jednom z verejných zhromaždení to vysvetľoval tým, že ako štatutár nesie za mesto zodpovednosť. „Som v inej situácii než poslanci, ktorí môžu navrhovať rôzne populistické riešenia,“ vysvetľoval.
Priemyselná zóna ani stĺpy vysokého napätia neprekážajú, výstavba bytov beží naplno. Foto N - Vladimír Šimíček
Priemyselná zóna ani stĺpy vysokého napätia neprekážajú,
výstavba bytov beží naplno. Foto N – Vladimír Šimíček

Poslanci okrem toho získali v máji 2015 od súdu právoplatný rozsudok, podľa ktorého mala byť pred zmenou územného plánu urobená štúdia vplyvu na životné prostredie. Tento krok mali urobiť úradníci z Okresného úradu v Malackách.

Ani právoplatný rozsudok však nič nezmenil. Úradníci síce dodatočne rozbehli nové konanie, to však po krátkom čase zastavili.

Denník N sa na celú vec spýtal ministerstva vnútra, ktoré má na starosti štátnu správu. Tlačový odbor uviedol, že na strane úradníkov nevidí žiadne pochybenie, vraj si len vyložili zákony inak než súd.

„Treba zdôrazniť, že zo strany okresného úradu nešlo o pochybenie. To, že súd mal iný právny názor, bolo rešpektované začatím nového konania,“ napísalo ministerstvo.

Lekcia od prokurátorov

Väčšina miestnych poslancov sa ešte odhodlala na netradičný krok. Schválili uznesenie, ktorým zrušili staršie uznesenie svojich predchodcov o zmene územného plánu. Proti tomu však zase podala takzvaný protest Okresná prokuratúra v Malackách.

Dvaja tamojší prokurátori – Patrik Hujsa a Matej Podmajerský – následne prišli intervenovať aj osobne. Vlani v júli sa zúčastnili na rokovaní zastupiteľstva, na ktorom poslancom vysvetľovali, že spôsobujú chaos.

„Vy ako mestské zastupiteľstvo najprv prijmete jedno rozhodnutie a o rok neskôr ho zrušíte. To má byť nejaký princíp právnej istoty?“ pýtal sa prokurátor Podmajerský.

„Predstavte si, že na tých pozemkoch chcete stavať a zrazu zistíte, že tam nepostavíte nič,“ pridal sa jeho kolega Hujsa.
Prokurátori Patrik Hujsa a Matej Podmajerský vystúpili vlani v lete proti zastupiteľom, ktorý sa snažili zrušiť zmeny územného plánu.
Prokurátori Patrik Hujsa a Matej Podmajerský vystúpili
vlani v lete proti poslancom, ktorí sa snažili zrušiť zmeny
územného plánu.

Hujsa, ktorý je námestníkom okresnej prokuratúry, s odstupom času vysvetľuje, že účasť na zastupiteľstve nie je ničím neobvyklým.
„Robí sa to aj v iných prípadoch. Keď poslanci dávajú najavo, že s rozhodnutím prokuratúry nesúhlasia, máme právo im predniesť naše argumenty,“ rozpráva Hujsa.

Aby prokurátori chodili rovno vo dvojici, už síce bežné nie je, Hujsa však tvrdí, že ako nadriadený chcel len podporiť mladšieho kolegu. „Môj kolega bol vtedy prokurátorom len krátko a ešte nebol v tej problematike úplne zbehlý,“ dodáva Hujsa.

Stratené pozemky

Posledné dejstvo nastalo vlani na jeseň. Firma Becep previedla pozemky zo spoločnej firmy s mestom na niekoľko iných developerov. Mesto Stupava tak nad nimi stratilo faktickú kontrolu.

Až krátko po tom podal primátor Maroš dlho odkladanú žalobu, ktorá podľa opozičných poslancov mohla prevodom zabrániť. Za daných okolností však už nič neriešila.

„Ja nie som typ človeka, ktorý by podpísal papier bez toho, aby si ho poriadne preštudoval,“ vysvetľoval pred poslancami svoje niekoľkomesačné otáľanie.

O chystanom prevode pozemkov podľa svojich slov nič nevedel. V nedávnej reportáži televízie Markíza ešte dodal, že pokiaľ by mesto išlo s developermi do právnych ťahaníc, tí by si mohli podať žalobu pre ušlý zisk a Stupava by napokon mohla skončiť v exekúcii.

„Vieme, že mesto Martin skončilo v nútenej správe. Naozaj ako štatutár nechcem, aby Stupava takto dopadla,“ poznamenal primátor.

Poslanec Haulík a jeho kolegovia už považujú súčasný stav za takmer nezvratný. Zostáva už len posledná možnosť: tlačiť na úradníkov, aby výstavba mala nejaké pravidlá, a na developerov, aby za stavebné pozemky mestu zaplatili aspoň niečo.

„Keby sme za tieto pozemky dostali ich trhovú cenu, mohli by sme postaviť novú škôlku, vybudovať alternatívne dopravné prepojenia či nový privádzač na diaľnicu, ktorý by Stupave výrazne uľavil. Dnes ich nemáme z čoho zaplatiť,“ dodáva Haulík.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára