článok publikovaný v Denníku N dňa 30.8.2016 (prebraný z webovej verzie):
VLADIMÍR ŠNÍDL PONDELOK 29. AUGUSTA 2016 15:43
VLADIMÍR ŠNÍDL PONDELOK 29. AUGUSTA 2016 15:43
Utajený developerský projekt môže zvýšiť populáciu
Stupavy až o desať percent. Výstavba prebieha aj na pozemkoch,
o ktoré mesto prišlo bez adekvátnej náhrady.
Budúca vilová štvrť
Pod Kopcami na severe Stupavy pôsobí na inzerátoch ako ideálne miesto na
život. Priťahovať by mohla najmä ľudí pracujúcich v Bratislave,
ktorí túžia bývať mimo veľkého mesta.
„Doprajte si bývanie
v pokojnom mestečku Stupava v moderných bytových jednotkách
v peknom prostredí na úpätí Malých Karpát,“ oznamuje jedna z realitných kancelárií.
Vďaka diaľnici
spájajúcej Bratislavu s Prahou sa rýchlo dostanete do centra
Bratislavy, a problém nemusí byť ani s občianskou vybavenosťou.
„V Stupave sa nachádza
základná a materská škola, zdravotné stredisko, lekáreň, pošta, potraviny
a ďalšie vymoženosti,“ píše sa v inzeráte.
Na prvý pohľad
je lokalita Pod Kopcami len jednou z desiatok developerských
projektov, ktoré sú súčasťou stavebného boomu v okolí
Bratislavy.
 |
| Vilová štvrť Pod Kopcami na okraji Stupavy bude bývaním pre náročných, sľubujú inzeráty. Zdroj – Rebmans |
V skutočnosti
však ponúka príklad toho, ako mohli developeri za priamej či nepriamej
podpory dvoch primátorov a niekoľkých úradníkov presadiť obrovskú
bytovú výstavbu, ktorá ide proti záujmom väčšiny obyvateľov.
Na okraji Stupavy
môže časom vyrásť až 260 bytov a 170 rodinných domov, v ktorých by
mohlo žiť zhruba 1500 ľudí. Tento počet by nafúkol populáciu Stupavy
o minimálne desať percent.
Aj preto sa ju väčšina
poslancov snažila zastaviť.
„Mesto
na to nie je pripravené. Už teraz je u nás problém dostať deti
do škôlky, v základnej škole dokonca hrozilo, že budeme musieť zaviesť
poobedné vyučovanie,“ hovorí jeden z poslancov a člen mestskej rady
Štefan Haulík.
Viaceré z
rodinných domov majú navyše stáť na pozemkoch, o ktoré
mesto vinou rôznych pochybných operácií prišlo bez toho, aby za ne videlo
náhradu.
Vilová štvrť pri fabrike
Úradníci povolili
výstavbu dokonca navzdory tomu, že súdy konštatovali, že sa
nedodržal zákon – chýbala štúdia dosahov na životné prostredie,
ktorá je pre tento typ projektov povinná.
„Ak si postavíte
všetky fakty vedľa seba, zostáva vám rozum stáť nad tým, ako mesto mohlo
o tieto pozemky prísť a ešte umožniť takúto výstavbu,“ hovorí ďalší
člen mestskej rady a poslanec Peter Novisedlák.
A hlavne: viaceré
domy majú vyrásť v areáli, v ktorom mala byť pôvodne
priemyselná zóna. Keď sa dnes človek prejde po niektorých stavebných
pozemkoch, viac než sľubované kopce Malých Karpát ho upútajú stĺpy vysokého
napätia a dve menšie priľahlé fabriky.
 |
| Úradníci rozhodli, že obytnou zónou sa stane priemyselný park, kde sú okrem iného stožiare vysokého napätia aj menšia s trojárska firma Častulík, s. r. o. Foto N – Vladimír Šimíček |
Jednou z nich je
Častulík, s. r. o., ktorá vyrába drviče na spracovanie odpadu. „Odrazu
pozeráme, že tri metre od nášho plotu začali vo veľkom stavať. Teraz sa viac
venujeme písaniu listov na úrady než riadeniu firmy,“ rozpráva majiteľ firmy
Peter Častulík.
Podľa súčasných plánov
by časť budúcich obyvateľov mala dostať za suseda jeho závod, do ktorého
pravidelne zachádzajú kamióny, na dvore lakujú hotové výrobky
a z kotla na biomasu sa šíri do okolia dym.
„Keďže sme priemyselná
budova, žiadali sme úrady o zriadenie ochranného pásma. Nikto sa však
s nami nechcel baviť, dokonca nás ani neprizvali ako účastníka stavebného
konania,“ dodáva Častulík, ktorého firma zamestnáva 10 ľudí.
Výstavba rodinných
domov už v týchto dňoch beží naplno. Skupinku robotníkov na neďalekých
pozemkoch usmerňuje jeden z poslancov zastupiteľstva, Peter Balog
– inak aj majiteľ stavebnej firmy, ktorú si developeri najali na
časť stavebných prác.
 |
| Poslanec zastupiteľstva Peter Balog si fotí novinársku návštevu, ktorá sa ho prišla spýtať na konflikt záujmov. Foto N – Vladimír Šimíček |
Prítomnosť novinárov
ho neteší. „Do toho, čo tu robím, vám je h...o. Staval by som aj pre Usámu bin
Ládina, keby mi za to zaplatil,“ odpovedá Balog. Nasledujú opakované výzvy, aby
sme opustili súkromné pozemky.
Vitajte
v Stupave, v meste pätnásť minút od Bratislavy,
v ktorom majú hlavné slovo developeri.
Údel mesta pri Bratislave
Ešte v nedávnej
minulosti bola Stupava poľnohospodárskym mestečkom. Zároveň platilo,
že má veľmi dobré spojenie s hlavným mestom.
Vďaka bratislavskému
tunelu Sitina, otvorenému v roku 2007, sa Stupavčan po diaľnici dostane do
centra Bratislavy rýchlejšie než obyvateľ Dúbravky. To výrazne zvyšuje
hodnotu Stupavy oproti obciam ako Senec, Rovinka či Chorvátsky Grob,
ktorých obyvatelia trávia cestou do práce autom aj desiatky minút
v kolónach.
 |
| Novú obytnú štvrť budujú na severe Stupavy pri ulici Malacká, ktorá je už teraz preťažená tisícmi áut presúvajúcimi sa každý deň do Bratislavy a späť. Mapa –Seznam.cz |
Developerov výhodná
poloha Stupavy priťahuje už od 90. rokov. Nové štvrte s rodinnými
domami vznikali niekedy zmysluplne, napríklad na mieste niekdajšej cementárne,
často však na úkor vinohradov či poľnohospodárskej pôdy.
 |
| Modrou farbou sú zaznačené pozemky, o ktoré bez náhrady prišla Stupava a už sú určené na bytovú výstavbu. Červenou sú súkromné pozemky, ktoré sú súčasťou projektu Pod Kopcami; dnes tu stavia aj poslanec Balog. Žltou je firma Častulík a zelenou nástrojáreň Volkswagenu. Grafika N – Miro Čevela |
Výsledok? V roku
2001 žilo v Stupave osemtisíc ľudí, dnes sa ich počet neoficiálne odhaduje
na štrnásťtisíc. „Mesto rastie, tomu sa nedá zabrániť. Problém je, že
tento boom nie je nijako regulovaný a neprispôsobuje sa mu rozvoj občianskej
vybavenosti,“ hovorí miestny poslanec Novisedlák.
Napríklad na miestnu
škôlku sa už nejaký čas šíria sťažnosti, že do nej berú deti primárne tých
rodičov, ktorí jej venujú sponzorský dar. „Máme plno. Kapacitu škôlky sme
síce rozšírili, aj tak však tento rok musíme odmietnuť asi sto detí,“ priznal
nedávno primátor Roman Maroš.
Samostatnou témou je
doprava na území mesta. Stredom mesta vedie hlavná cesta, po ktorej sa
každý deň presúvajú tisíce ľudí zo Stupavy a okolia do Bratislavy.
„Pred pätnástimi rokmi
to bola relatívne pokojná ulica, teraz tu každý deň vídam auto za autom až do
hlbokej noci,“ hovorí Stupavčan Peter Belzár, ktorý žije pri hlavnej ceste.
Obyvatelia v nevedomosti
 |
| V Stupave je plno, napriek tomu sa rozbehla ďalšia masová výstavba domov a bytov. Foto N – Vladimír Šimíček |
Aj z toho dôvodu
bude vilová štvrť Pod Kopcami pre mesto ťažko stráviteľným kúskom. „Pôjde
zrejme o jeden z najväčších developerských projektov,
ktoré doteraz Stupava zažila,“ hovorí poslanec Haulík, ktorý sa
tejto téme dlhodobo venuje.
Územné rozhodnutie
k nemu vydal v decembri 2014 bývalý primátor Pavel Slezák (Smer).
Bolo to tri týždne po tom, ako prehral komunálne voľby, a v čase, keď
si už vypratával kanceláriu.
„To ukazuje, že
niektorým ľuďom veľmi záležalo na tom, aby sa tento projekt rozbehol za každú
cenu,“ hovorí poslanec Haulík, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje.
Denník N sa skúšal
s exprimátorom spojiť, neúspešne. Podľa miestnych obyvateľov sa už
v Stupave veľmi neobjavuje.
 |
| S výstavbou novej vilovej štvrte sa začalo napriek tomu, že väčšina obyvateľov Stupavy o nej doteraz nevie žiadne podrobnosti. Foto N – Vladimír Šimíček |
Zistiť, čo vlastne na
okraji Stupavy rastie, je však zložité aj po začatí výstavby. V územnom
rozhodnutí sa píše len o spomínaných 170 rodinných domoch a 260
bytoch. Bližšie informácie nechce poskytnúť ani súčasný primátor Roman
Maroš (nezávislý).
Keď mu Denník N
zavolal do kancelárie, jeho spolupracovníčka Zuzana Lovíšková povedala, že je
na pracovnom stretnutí, a požiadala o otázky mailom.
Po ich odoslaní prišla
odpoveď, že primátor je na dovolenke a údajne si len odbehol do práce
niečo vybaviť. „Odpovede tak budeme môcť poskytnúť najskôr o dva týždne,“
vysvetlila Lovíšková.
Mesto neposlalo ani
žiadnu staršiu tlačovú správu, či záznam z verejnej debaty, kde by
primátor o novom projekte informoval občanov.
 |
| Primátor Stupavy Roman Maroš o novej vilovej štvrti príliš nekomunikuje. Foto – Stupava |
Denník N zavolal aj
úradníkovi Robertovi Mračkovi z miestneho stavebného úradu, ktorý začal
v posledných mesiacoch vydávať stavebné povolenia.
„Nebudem sa
s vami rozprávať, nie ste účastníkom konania, dovidenia,“ odpovedal Mračko
a položil telefón.
Rozparcelované bohatstvo
Tajomná je aj druhá
strana. O územné rozhodnutie, ktoré umožnilo bytovú výstavbu, požiadala
firma Becep. Má dvoch neznámych vlastníkov: jedného na Seycheloch, druhého na
Britských panenských ostrovoch.
Ako konateľ ju
zastupuje miestny developer Vladimír Škrovan, ktorý pred piatimi rokmi
pracoval aj pre skupinu Penta – podieľal sa napríklad na príprave
rozsiahleho bratislavského projektu Bory.
Škrovan odpísal len
toľko, že k článkom, „ktoré vznikajú na politickú či obchodnú objednávku,
sa nebude vyjadrovať“.
Informácie vraj
poskytuje len obyvateľom Stupavy. Na otázku, akým spôsobom teda
informoval obyvateľov o už začatej výstavbe, Škrovan neodpovedal.
Prvé rodinné domy
v rámci projektu Pod Kopcami sú už v ponuke realitných kancelárií.
Škrovanova firma Becep
je však stále len zastrešujúcim článkom celého projektu, ktorá vybavila
potrebné formality, inak sú stavebné pozemky rozdelené medzi viacero
menších stavebníkov.
Na časti pozemkov
stavia napríklad firma Tomáša Hulíka, ktorý už na internete ponúka na predaj prvé domy.
Denník N sa ho spýtal, či počíta aj s výstavbou nejakej
škôlky, ihriska, či parku. Hulík najprv odpovedal, že nie, potom, že áno,
a napokon zložil telefón.
Na parcelách, ktoré sú
v blízkosti priemyselnej firmy Častulík, s. r. o., zase stavia podnikateľ
Martin Dávidek. Odpovedá, že on buduje len sedem domov a o ničom
ďalšom nevie. „Na všetko mám vydané právoplatné stavebné povolenie,“
hovorí.
Malchárkov okruh
Príbeh, ktorý vyústil
do utajenej bytovej výstavby, sa však začal už dávno a
je ukážkovým príkladom, ako môže mesto prísť o rozsiahle pozemky
a ešte sa preto dostať do problémov.
Všetko sa začalo na
prelome tisícročí, keď sa Stupava dohodla s vtedajším automobilovým
pretekárom, podnikateľom a neskorším ministrom hospodárstva Jirkom
Malchárkom, že na jej okraji vznikne unikátny automobilový polygón, na ktorom
budú trénovať vodiči z povolania.
„Evidujem dopyt
viacerých veľkých firiem z celého Slovenska, ktoré majú záujem, aby sa
skvalitnila výchova ich vodičov a znížila dopravná nehodovosť,“ rozprával
vtedy Malchárek.
 |
| Poslanec a neskorší minister Jirko Malchárek prišiel v roku 2001 s nápadom urobiť za Stupavou veľký polygón. Mesto vyčlenilo pozemky, polygón nakoniec nevznikol. Foto – TASR |
Mesto vyčlenilo
trinásť hektárov pozemkov, čo je na predstavu zhruba dvadsať
futbalových ihrísk. Tie vložilo do spoločnej firmy, ktorú vytvorilo
s Malchárkovým združením „pre bezpečnosť cestnej premávky“ Becep.
Lenže mesto si podľa
zmlúv zabezpečilo len menšinovú kontrolu na riadení firmy. „Bolo to absurdné
rozhodnutie. Mesto odovzdalo rozľahlé pozemky a zostalo odkázané na milosť
druhého akcionára,“ hovorí poslanec Haulík.
Malchárek vtedy dúfal,
že v parlamente prejde zákon, podľa ktorého by jazdy na polygóne boli pre
vodičov z povolania povinné. Zákon neprešiel a z projektu
nič nebolo. Mesto však svoje pozemky už späť nedostalo, zostali
prevedené do spoločnej firmy so združením Becep.
Ako na podnose
Pre developerov mali
pozemky pôvodne len malú cenu. V územnom pláne boli vedené ako zelená
plocha, navyše v ich blízkosti plánovalo mesto budovať priemyselný park.
Presťahovala sa tam
napríklad spomínaná firma Častulík, s. r. o., ktorá tu vybudovala novú haldu.
„Bývalý primátor Slezák ubezpečoval, že areál budú využívať technické služby
mesta, bude tu zberný dvor a podobne. Nemali sme preto žiadne obavy,“
spomína Častulík.
Na pozemku sa usídlil
aj bratislavský Volkswagen, ktorý si tu otvoril novú nástrojáreň, v ktorej
dnes pracuje zhruba päťdesiat ľudí.
 |
| Jeseň 2014: predseda predstavenstva bratislavského Volkswagenu Albrecht Reimold otvára v blízkosti chystanej vilovej štvrte novú nástrojáreň. Foto – TASR |
Veci sa zásadne
zmenili v roku 2014. Zastupiteľstvo aktualizovalo územný plán tak, aby sa
na tomto území mohla rozbehnúť bytová výstavba. Pozemky sa zmenili na stavebné,
ich trhová cena sa začala počítať v miliónoch eur.
Za Becep
v tom čase už vystupoval miestny developer Vladimír Škrovan
a vlastnili ju schránkové firmy z daňových rajov.
„To bola druhá
absurdita. Mesto nemalo nad pozemkami kontrolu a napriek tomu ich zmenilo
na stavebné parcely, ktoré naservírovalo neznámym ľuďom, o ktorých
sme nič nevedeli,“ dodáva Haulík.
Okrem toho úradníci
povolili stavbu aj na viacerých priľahlých pozemkoch, na ktorých dnes stavia
aj poslanec zastupiteľstva Balog.
 |
| Právnik a poslanec Štefan Haulík sa príbehu stupavských pozemkov dlhodobo venuje, podával pre ne aj podnety na súd. Foto – Stupava nahlas |
Zmena územného plánu
bola v Stupave veľkou témou komunálnych volieb. Developeri totiž chceli
okrem pozemkov v priemyselnej zóne zastavať aj mestský park
a značný kus lesa – to sa podarilo pomocou petície odvrátiť.
Aj vďaka tomu získala
polovicu miest v zastupiteľstve iniciatíva Stupava nahlas, ktorá proti
týmto zámerom aktívne vystupovala.
Voľbu primátora však
vyhral Roman Maroš, ktorý pred voľbami ešte ako poslanec zmeny
územného plánu podporil. Rozloženie síl vo vedení mesta teda bolo
nejednoznačné.
Nádejné pokusy
Viacerí noví
poslanci podnikli hneď po svojom nástupe niekoľko krokov, ako chystanej
výstavbe zabrániť. Zastupiteľstvo už začiatkom roku 2015
vyzvalo nového primátora, aby podal žalobu, ktorá mala niekdajší
prevod pozemkov anulovať.
„Vďaka tejto žalobe
mohli súdy vydať predbežné opatrenie, ktoré by zakazovalo akýkoľvek ďalší
prevod mestských pozemkov, čo by všetky aktivity zastavilo,“ hovorí
poslanec Haulík, ktorý sa ako advokát venuje obchodnému právu.
Primátor Maroš
niekoľko mesiacov otáľal. Na jednom z verejných zhromaždení to vysvetľoval
tým, že ako štatutár nesie za mesto zodpovednosť. „Som v inej situácii než
poslanci, ktorí môžu navrhovať rôzne populistické riešenia,“ vysvetľoval.
 |
| Priemyselná zóna ani stĺpy vysokého napätia neprekážajú, výstavba bytov beží naplno. Foto N – Vladimír Šimíček |
Poslanci okrem
toho získali v máji 2015 od súdu právoplatný rozsudok, podľa ktorého
mala byť pred zmenou územného plánu urobená štúdia vplyvu na životné
prostredie. Tento krok mali urobiť úradníci z Okresného úradu
v Malackách.
Ani právoplatný
rozsudok však nič nezmenil. Úradníci síce dodatočne rozbehli nové konanie, to
však po krátkom čase zastavili.
Denník N sa na celú
vec spýtal ministerstva vnútra, ktoré má na starosti štátnu
správu. Tlačový odbor uviedol, že na strane úradníkov nevidí žiadne
pochybenie, vraj si len vyložili zákony inak než súd.
„Treba zdôrazniť, že
zo strany okresného úradu nešlo o pochybenie. To, že súd mal iný
právny názor, bolo rešpektované začatím nového konania,“ napísalo ministerstvo.
Lekcia od prokurátorov
Väčšina miestnych
poslancov sa ešte odhodlala na netradičný krok. Schválili uznesenie, ktorým
zrušili staršie uznesenie svojich predchodcov o zmene územného
plánu. Proti tomu však zase podala takzvaný protest Okresná prokuratúra
v Malackách.
Dvaja tamojší prokurátori
– Patrik Hujsa a Matej Podmajerský – následne prišli intervenovať aj
osobne. Vlani v júli sa zúčastnili na rokovaní zastupiteľstva, na ktorom
poslancom vysvetľovali, že spôsobujú chaos.
„Vy ako mestské
zastupiteľstvo najprv prijmete jedno rozhodnutie a o rok neskôr ho
zrušíte. To má byť nejaký princíp právnej istoty?“ pýtal sa prokurátor
Podmajerský.
„Predstavte si, že na
tých pozemkoch chcete stavať a zrazu zistíte, že tam nepostavíte nič,“
pridal sa jeho kolega Hujsa.
 |
| Prokurátori Patrik Hujsa a Matej Podmajerský vystúpili vlani v lete proti poslancom, ktorí sa snažili zrušiť zmeny územného plánu. |
Hujsa, ktorý je
námestníkom okresnej prokuratúry, s odstupom času vysvetľuje, že účasť na
zastupiteľstve nie je ničím neobvyklým.
„Robí sa to aj
v iných prípadoch. Keď poslanci dávajú najavo, že s rozhodnutím
prokuratúry nesúhlasia, máme právo im predniesť naše argumenty,“ rozpráva
Hujsa.
Aby prokurátori
chodili rovno vo dvojici, už síce bežné nie je, Hujsa však tvrdí, že ako
nadriadený chcel len podporiť mladšieho kolegu. „Môj kolega bol vtedy
prokurátorom len krátko a ešte nebol v tej problematike úplne
zbehlý,“ dodáva Hujsa.
Stratené pozemky
Posledné dejstvo
nastalo vlani na jeseň. Firma Becep previedla pozemky zo spoločnej firmy
s mestom na niekoľko iných developerov. Mesto Stupava tak nad nimi
stratilo faktickú kontrolu.
Až krátko po tom podal
primátor Maroš dlho odkladanú žalobu, ktorá podľa opozičných
poslancov mohla prevodom zabrániť. Za daných okolností však už nič
neriešila.
„Ja nie som typ
človeka, ktorý by podpísal papier bez toho, aby si ho poriadne preštudoval,“
vysvetľoval pred poslancami svoje niekoľkomesačné otáľanie.
O chystanom
prevode pozemkov podľa svojich slov nič nevedel. V nedávnej reportáži
televízie Markíza ešte dodal, že pokiaľ by mesto išlo s developermi
do právnych ťahaníc, tí by si mohli podať žalobu pre ušlý zisk a Stupava
by napokon mohla skončiť v exekúcii.
„Vieme, že mesto
Martin skončilo v nútenej správe. Naozaj ako štatutár nechcem, aby
Stupava takto dopadla,“ poznamenal primátor.
Poslanec Haulík
a jeho kolegovia už považujú súčasný stav za takmer
nezvratný. Zostáva už len posledná možnosť: tlačiť na úradníkov, aby
výstavba mala nejaké pravidlá, a na developerov, aby za stavebné pozemky
mestu zaplatili aspoň niečo.
„Keby sme za tieto
pozemky dostali ich trhovú cenu, mohli by sme postaviť novú škôlku, vybudovať
alternatívne dopravné prepojenia či nový privádzač na diaľnicu, ktorý by
Stupave výrazne uľavil. Dnes ich nemáme z čoho zaplatiť,“ dodáva Haulík.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára