Záujemcom o automatické zasielanie notifikácií o nových príspevkoch

Ak máte záujem o automatické odoberanie emailov o nových príspevkoch, tak sa zaregistrujte v políčku v ľavej lište

pondelok 19. septembra 2016

Na bridlicové tabuľky z Marianky písali deti z celej monarchie (z webu sme.sk 17.9.2016)

z webu sme.sk 17. sep 2016 o 14:52   

Bridlica zo Záhoria bola výnimočná svojou jemnosťou, ocenili ju aj na svetových výstavách v Paríži a vo Viedni.

Bridlicová baňa v Marianke na pohľadnici z roku 1910. (Zdroj: SÚKROMNÁ ZBIERKA DUŠANA KÚŠIKA)
Školská reforma Márie Terézie a Jozefa II. na sklonku 18. storočia spustila aj zlatú éru podniku a bane na úpätí Malých Karpát.

Zavedenie povinnej školskej dochádzky v rakúskej monarchii priviedlo do škôl tisíce žiakov, ktorí sa učili čítať, písať či počítať. Keďže papier bol v tom čase drahý, predchodcom dnešných zošitov a najdôležitejšou učebnou pomôckou 19. storočia sa stali malé bridlicové tabuľky.

Bridlica z Marianky sa spočiatku  využívala najmä ako strešná krytina, na parapetné dosky, na biliardové stoly či vývesné tabule krčmárov. Vďaka školskej reforme sa však najdôležitejším obchodným artiklom stali bridlicové tabuľky.

Podnikavý Francúz

„Bridlicu ťažili aj v iných končinách Európy, ale tá z Marianky bola výnimočná svojou jemnosťou. Dala sa štiepať až na niekoľko milimetrové plátky. Ťažila sa na mieste, ktoré sa volalo »šifrová jama«,“ vysvetľuje Ján Sand, predseda OZ Spolok Permon Marianka, členovia ktorého podrobne zmapovali osudy marianskej bridlice.

 „Na tabuľky sa písalo takzvaným griflíkom, čo bola tiež bridlica, ale mäkšia, opracovaná do tvaru ceruzky so zašpicateným koncom. Jedna strana tabuľky bola čistá, na druhej bývali riadky alebo štvorčeky na počty. Písmená alebo číslice sa zotierali morskou hubkou či handričkou. Tabuľky sa osádzali do drevených rámikov, pre solventnejších žiakov aj do zinkových alebo postriebrených,“ dodal Sand.

Lom na bridlicu na severovýchodnom okraji Marianky vlastnil v polovici 19. storočia významný francúzsky podnikateľ Paul-Eugéne Bontoux, zakladateľ a riaditeľ banky Union Générale, osudmi ktorého sa inšpiroval spisovateľ Emile Zola v románe Peniaze.

„Doviezol z Anglicka päť parných strojov a zmodernizoval ťažbu tak, že sa denná produkcia vyšplhala až na 8000 tabuliek a ročná na vyše milióna. Vyvážali sa do celej monarchie, ale aj do Egypta či Ameriky,“ dodal Sand.
Na tabuľky z bridlice sa písalo griflíkom. (zdroj: JOZEF KRÁĽ, SPOLOK PERMON)
Ženy sa chránili šatkami

Veľké kusy nalámanej bridlice sa vyťahovali vo vozíkoch na povrch z ťažobnej jamy pomocou kladiek dvoch žeriavov, ktoré poháňali parné stroje. Na povrchu sa vozíky tlačili po úzkokoľajnej železnici až do dielní na spracovanie bridlice. V štieparni bridlicu muži ručne triedili a štiepali na tenké platne. Okraje výrobkov sa zarovnávali na brúsnych kotúčoch, tabuľky sa brúsili a leštili. Túto prácu vykonávali ženy. Prach z brúsenia nasávali ventilátory pod podlahou dielne, ale ženy si museli aj tak chrániť ústa a nosy plátennými šatkami. Takto popísali proces výroby na webovej stránke marianka.eu.

Najvýznamnejšími oceneniami marianskej bridlice bol zisk striebornej medaily na IV. svetovej výstave v Paríži roku 1867 a medaily za zásluhy na V. svetovej výstave vo Viedni v roku 1873.
Posledný vozík naložený bridlicou vyšiel z lomu v roku 1916. Po »šifrovej jame« už nie sú v súčasnosti okrem časti zvetraného bridlicového previsu žiadne stopy. Na mieste je kaplnka sv. Barbory patrónky baníkov a informačná tabuľa Slovenskej banskej cesty.

Históriu ťažby a spracovania marianskej bridlice však vďaka nadšencom zo Spolku Permon Marianka pripomína miniexpozícia – najmenšia banská expozícia na Slovensku otvorená v roku 2014, ktorá vznikla v objavenej vstupnej časti do starého banského diela vedľa III. marianskej kaplnky v Marianskom údolí v Marianke.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára