článok publikovaný v
Denníku N dňa 11.6.2020 (prebraný z webovej verzie):
MONIKA
TÓDOVÁ štvrtok 11. júna
2020 14:18

Foto N – Tomáš Benedikovič
Bývalý
starosta Marianky Radovan Jurika je obžalovaný z korupcie v desiatich
skutkoch. Pojednávanie sa začne v utorok.
Obyvateľov naťahoval tak dlho, že ak chceli bývať a splniť všetky formálne podmienky, tak sa väčšina tlaku podvolila a dávali mu tisíce eur, ktoré išli do obecného rozpočtu.
Obec obdarovali pod nátlakom
Obyvatelia Marianky s touto skúsenosťou boli nespokojní, no na políciu
nikto ísť nechcel. „Nebol som na to hrdý, ale kam som mal ísť? Vedel som, že to
síce môžem spraviť, ale že potom stavať určite nebudem. Povedal som si: ‚Dobre,
je to pre obec.‘ To, ako si to on už potom vyberie z obce, ma nemusí
zaujímať,“ vysvetľoval jeden podnikateľ.
„Starosta mi to povedal na rovinu. Nehanbí sa za to, pýta to od ľudí
verejne. Každého jedného skasíruje, buď pri stavebnom povolení, alebo pri
kolaudácii,” tvrdila aj ďalšia obyvateľka. Ani ona o polícii najprv
neuvažovala.
„Veľa ľudí nad tým rozmýšľalo, ale tým, že starosta je právnik, nikto
nechce mať do budúcna problémy, keď tu chce bývať. Ľudia sa boja a sú
naňho nahnevaní.“ Doma rozmýšľali, že peniaze nedajú, napokon však zvíťazili
obavy, že povolenie nedostanú. Starosta jej darovanie ponúkol priamo v kancelárii.
„Odišla som odtiaľ ako posledná chudera.“
Po zverejnení článku o starostovi polícia viacerých darcov
presvedčila, aby s ňou spolupracovali. A tak vypovedali o tom,
ako si Jurika pýtal obecné úplatky.
Trvalo päť rokov, kým sa prípad dostal na súd. Prvé pojednávanie má
prebehnúť na budúci utorok. A hoci by sa mohlo zdať, že ide o jasný
prípad korupcie, medzi Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom už
prebehla výmena názorov o tom, či to vlastne je korupcia.
Sudca Pulman: Nie je to úplatok
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vladimír Kuruc podal na Juriku
žalobu minulý rok. V novembri 2019 sudca Špecializovaného trestného súdu
Peter Pulman rozhodol, že o korupciu nejde, a prípad chcel poslať na
okresný súd do Malaciek, ktorý bol podľa neho príslušný prípad prejednať.
Prokurátor Kuruc sa však odvolal na Najvyšší súd a ten rozhodol, že
Pulman má vo veci pojednávať.
Špecializovaný trestný súd pôvodne vyhlásil, že „cieľ konania páchateľa,
ktorým je získať vlastné obohatenie, nie je v tomto konkrétnom prípade
konaním obvineného naplnený“. Názor tohto súdu bol taký, že tým, že starosta
žiadal úplatok do obecnej kasy a nie pre seba, tak z neho osobne nič
nemal.

Bývalý starosta Marianky Radovan Jurika. Foto N – Daniel Vražda
Pulman tiež namietal, že obec vydávala niektoré stavebné rozhodnutia
„s dosť veľkým časovým odstupom“ po zaplatení daru. „Takisto je podľa
Špecializovaného trestného súdu potrebné poukázať na vyjadrenie obvineného
o tom, že bolo bežnou praxou od stavebníkov žiadať v prospech obce
poskytnutie darov, k čomu v minulosti malo existovať aj všeobecne
záväzné nariadenie obce, ako aj na obvineným uvedený údaj, že v žalovanom
období malo byť vydaných 367 stavebných rozhodnutí, z ktorých v cca
100 prípadoch došlo aj k poskytnutiu daru, pričom obvinený stojí pred
súdom „len“ za 10 prípadov.“
Súd sa odvolal aj na prípad lekára Liptáka, ktorý prijímal dary pre svoju
ambulanciu a jeho stíhanie bolo zastavené. „Rovnako tak napríklad
v školstve sa rodičia bežne stretávajú s praxou, že sú na
rodičovských stretnutiach učiteľmi vyzývaní, aby škole poskytli dary, pretože
táto nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na svoju prevádzku,“ napísal
sudca Pulman.
Nútiť občanov zaplatiť takýto dar by mohlo byť podľa neho skôr
kvalifikované ako zneužívanie právomocí verejného činiteľa, marenie úlohy
verejným činiteľom alebo vydieranie.
Kým Jurika naďalej tvrdí, že konal vo verejnom záujme a pre obyvateľov
obce, prokurátor si to nemyslí. Voči rozhodnutiu Pulmana, aby išiel prípad na
súd do Malaciek, podal sťažnosť a senát Najvyššieho súdu v zložení
Peter Paluda, František Mozner a Martin Piovartsy mu vyhovel.
Najvyšší súd: Neboli to dary
Úvaha Pulmana, že nejde o žiadanie úplatku, je podľa senátu
Najvyššieho súdu nesprávna. Základnými znakmi daru sú totiž podľa Najvyššieho
súdu bezplatnosť a dobrovoľnosť.
„Najvyšší súd poukazuje na výpovede svedkov, z ktorých je zrejmé, že
„dar“ obci nedávali dobrovoľne, ale obvinený ich mal určitým spôsobom nútiť,
aby takéto peňažné plnenie poskytli, napríklad v obave, že im potom nebude
žiadané rozhodnutie vôbec vydané alebo že im bude vydané v rámci
nesprávneho úradného postupu.“
Najvyšší súd neprijal ani argument, že v žalovanom období obec vydala
367 stavebných rozhodnutí, pričom v sto prípadoch prišlo
k poskytnutiu daru a žalovaných je len desať prípadov. „Na trestnosť
trestného činu prijímania úplatku postačuje, ak páchateľ koná spôsobom opísaným
v tomto ustanovení aj v jednom jedinom prípade. Trestnosť tohto
trestného činu nie je podmienená množstvom prípadov,“ vyhlásil Najvyšší súd.
Na trestnosť takéhoto konania podľa Najvyššieho súdu nemá vplyv ani to, či
a kedy bolo stavebné povolenie napokon vydané. „Podstatným pre trestnosť
činu je, že obvinený mal ako verejný činiteľ v súvislosti s vydaním
stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia alebo so žiadosťou o zmenu
stavby pred dokončením žiadať od stavebníkov úplatky, ktoré mal formálne
legalizovať prostredníctvom darovacích zmlúv pre obec.“

Marianka, Jurika. Foto N – Vladimír Šimíček
Keď polícia v októbri 2015 Juriku zatkla, prokurátor žiadal pre
starostu aj väzbu. Vtedy sa vzdal funkcie a sudca Ján Hrubala ho aj preto
do väzby nevzal. Vyhlásil, že už nemá ako pokračovať v trestnej činnosti.
Denníku N sa vzápätí ozvali obyvatelia z iných obcí
v Bratislavskom kraji, ktorí opisovali podobnú situáciu so starostami. Iné
prípady sa však polícii už nepodarilo dokázať.
Jurika podal pre text z roku 2015 na Denník N aj dve civilné žaloby,
o ktorých súd zatiaľ nerozhodol.
Pojednávanie je naplánované na tri dni (od 16. do 18. júna) v Banskej
Bystrici.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára