Nová doba. Bio už bude aj odpad, triediť musia všetci a zaplatia nám to Coca-Cola a IKEA (z Denníka N 13.5.2016)

JURAJ KONÍK Piatok 13.MÁJA 2016 12:07

Všetky mestá a dediny musia začať separovať. Pribudnú nové hnedé koše na bioodpad, výnimku si vylobovali Bratislava a Košice.

Na úvod jedna urbánna legenda: Smetiarske auto príde k žltému kontajneru na plasty a vysype ho do korby k bežným zmiešaným odpadkom. Pozorovateľ smetiarov sleduje, idú rovno do spaľovne. Načo potom ten odpad triedime, keď to aj tak všetko zmiešajú a spália?

Občas sa takáto situácia možno udeje, ale nie preto, že by to celé bola jedna veľká kamufláž. Skôr preto, že ľudia v skutočnosti neseparujú. Do kontajnera s plastom hodia aj mŕtvu mačku. Alebo do papiera vysypú bežný komunálny odpad. Ak je tam takýchto vriec viac, stovky kíl vyseparovaného odpadu sú v tom momente znehodnotené a patria naozaj na skládku alebo do spaľovne.

Slovensko čaká čoskoro veľká zmena v triedení odpadu. Celé separovanie majú od prvého júla tohto roka platiť výrobcovia obalov, teda potravín, elektroniky či drogérie ako Coca-Cola, Henkel či Podravka.

Udejú sa v zásade dve podstatné veci: po prvé, od prvého júla má triediť odpad už každé mesto a aj tie najmenšie dediny, aj tie, ktoré na to doteraz nemali peniaze. A po druhé, od 1. januára 2017 musia všade začať zbierať aj bioodpad. To už nie za peniaze výrobcov, ale miest a obcí a poplatky od ľudí.

 Video: Stále neviete, čo patrí do plastov a čo do papiera? Tu je jednoduchý návod 

autorka: Martina Pažitková

Tetrapaky a mnoho plastov aj tak spália

Do roku 2020 máme na Slovensku separovať polovicu všetkého odpadu z domácností, teraz je napríklad v Bratislave tento podiel pod 30 percentami.

Linka na triedenie odpadov je pri bratislavskej spaľovni na okraji mesta za Slovnaftom. Autá tam vozia tony plastov a papiera zo žltých a modrých kontajnerov, z lisu potom celý deň vychádzajú asi 300-kilogramové baly zviazané drôtom, ktoré mestská odpadová firma OLO predáva ďalej. Z plastov vyrábajú opäť plastové flaše na nápoje či na drogériu, ale aj flísové bundy.

Ani zďaleka takto nezhodnocujú všetky plasty. Muži pri triediacej linke vyberajú číre, zelené a farebné PET flaše, fólie či hliníkové plechovky a hádžu ich do oddelených jám. Zvyšok odpadu zo žltých kontajnerov a napríklad aj tetrapaky po páse putujú nedotknuté do spaľovne. Ide o veľkú časť plastového odpadu, nemajú ho komu predať.

Triediaca linka pri bratislavskej spaľovni.
Foto N – Tomáš Benedikovič

Podobné je to s papierom, papierne nechcú už raz recyklované obaly na vajíčka či rolky toaletného papiera (pokojne ich teda hádžte do bežného, zmiešaného odpadu).

Kovový odpad ako konzervy má ísť tiež rovno do zmiešaného odpadu. Po tom, ako prejdú spaľovňou, zvyšky kovov ešte z popola vytiahnu pomocou magnetov a využijú ich.

Bratislavčania stále netriedia odpad poriadne. Napríklad asi desať percent obsahu žltých kontajnerov je zmes iných odpadkov. Najčistejšie bývajú kontajnery so sklom, kam zväčša ľudia cez malé otvory vhadzujú len fľaše. Tie tam pokojne môžu ísť aj s vrchnákmi a zátkami.

Odborníci na separovanie naopak chvália Dubnicu, kde triedia okrem bežných druhov odpadu aj kovy, tetrapakové obaly, textil, či dokonca aj kuchynský odpad zo základnej a materskej školy.

Nový kontajner bude hnedý

Pre mestá a dediny nový systém prinesie veľký príjem, v Bratislave to je zhruba štyri milióny eur ročne, viac ako milión ročne v Košiciach. 

Nebude to však znamenať, že by ľudia menej platili za vyvážanie odpadu, alebo že bude automaticky viac kontajnerov na separovaný odpad. Limity totiž rastú postupne a v mnohých mestách ich nateraz spĺňajú. V malých mestách a v dedinách, kde doteraz nerobili nič, rozdelia ľuďom farebné smetné nádoby. Vo väčších mestách sa toho najbližší rok-dva veľa nezmení, skôr budú častejšie vyvážať staré smetiaky.

Načo sa teda systém mení?

“Jediná skutočná motivácia separovať by bola, keby to každý pocítil na svojej peňaženke. Keby ten, čo triedi, platil menej. Momentálne však takýto systém na väčšine územia Slovenska nefunguje,” hovorí Michal Sebíň, riaditeľ Natur-Packu, jednej z najväčších organizácií výrobcov obalov.

Za odpad však v skutočnosti menej platiť nebudeme zrejme ani neskôr. Sebíň vysvetľuje, že mestá dostanú peniaze navyše, no dostali zároveň mnoho nových povinností. Jednou z hlavných je, že musia začať triediť aj biologický odpad. Teda okrem Bratislavy a Košíc.

Čierna: zmesový odpad, hnedá: bio, červená: kovy (málokde na Slovensku), modrá: papier, zelená: sklo, žltá: plasty. Obrázok – Fotolia

Prvé kompostárne na vlastnú päsť

Na Slovensku bioodpad stále zbierať nevieme, nerobí to takmer nikto a končí v kopách na skládkach spolu s nepretriedenými plastmi či iným zmiešaným odpadom.

V Žiline to na vlastnú päsť začal robiť študent Milan Vavrík, ktorý si založil združenie kompostuje.me. Na sídlisku osadil kompostér, zohnal si peniaze z grantu a susedom rozdal rozložiteľné vrecká na odpad.

“Od začiatku s prvými domácnosťami nebol žiaden problém, komunikoval som s každou domácnosťou osobne. Po zime som prestal zamykať poklop kompostéra zámkom na kód a osvedčilo sa to. Začali sa pridávať ďalší,” hovorí Vavrík. Kompostáreň na sídlisku berie ako taký malý výskum popri škole.

Ako budú triediť bioodpad v celom meste, na žilinskom magistráte zatiaľ povedať nevedia.  Ani ostatné krajské mestá netušia, čo so zeleným odpadom. Zbierať ho majú od prvého januára 2017.

Študent ich predbehol na jednom sídlisku, dáva však návod pre celé Slovensko. “Je to v celku jednoduché,” hovorí Vavrík. “Domácnosti separujú svoje bioodpady a tie potom vyhodia do kompostéra. Kompostér má tri komory, z ktorých jedna slúži ako sklad a dve na zber bioodpadov a dozrievanie kompostu. Jedna sa naplní, a kým dozrie do kompostu, zatiaľ sa plní druhá. A tak dookola.”

Kompost chodí pravidelne kontrolovať, vyberá z neho veľké kusy.

Domáce kompostéry, v strede susedská nádoba na
kompostovanie na sídlisku v Žiline.
Foto – kompost.sk a kompostuje.me

Vo väčšom triedi bioodpad po Slovensku mimovládka Priatelia Zeme. Presvedčili napríklad Starú Turú a tam ho triedia vo všetkých rodinných domoch aj v bytovkách, pilotné projekty majú aj v Partizánskom či v Lietavskej Lúčke.

V čiernych kontajneroch so zmiešaným odpadom je podľa rozborov z roku 2013 asi 37,5 percenta bioodpadu, hovorí Branislav Moňok zo združenia Priatelia Zeme. Európske smernice hovoria o tom, že výrazne viac tohto odpadu máme namiesto na skládky spracúvať na kompost.

Na to majú slúžiť nové hnedé kontajnery na kuchynský odpad a aj na odpad zo zelene. Ďalšou možnosťou je, že mestá dajú obyvateľom kompostovacie nádoby, ktoré si dajú do záhrad.

Mestá zatiaľ nevedia, kam by bioodpad vyvážali. Napríklad v Bratislave môže byť v hre aj nové veľké mestské kompostovisko.

Aj v prípade bioodpadu sú výnimky. Nemusia ho separovať, ak je zber príliš drahý a stál by domácnosť viac ako 20 eur. “Práve toho sa obávame, aj doteraz mestá využívali výnimky,” hovorí Moňok. Bioodpad nemusia zbierať ani na odľahlých kopaniciach či naopak v historických centrách miest.

V Bratislave a v Košiciach ďalej spaľujte

Spaľovňa ako v Bratislave je na Slovensku už len v Košiciach. Tieto dve mestá si práve vďaka tomu, že nevozia odpad na skládky, ale spália ho, vylobovali významnú výnimku. Na rozdiel od ostatných miest nemusia špeciálne zbierať kuchynský odpad, teda bioodpad z domácností, ako sú zvyšky zeleniny a ovocia. Ďalej ho môžu hádzať do zmesového odpadu a posielať do spaľovní.

“Lepšie by bolo, keby tento odpad končil v bioplynových staniciach alebo na kompost, to by bolo šetrnejšie k prírode,” hovorí Moňok z mimovládky Priatelia Zeme.

Papier po vytriedení. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zbierať v Bratislave a v Košiciach budú musieť len odpad zo záhrad – každý rodinný dom dostane hnedú nádobu na odpad, ktorú vyvezú raz za dva týždne, alebo kompostovací zásobník, ktorý si dá do záhrady.

V Bratislave teraz robia Priatelia Zeme štyri pilotné projekty – na sídlisku aj v záhradkárskej oblasti – a robia aj prieskum, aby ľudia povedali, či chcú kontajnery alebo kompostoviská. “Lepšie by boli kompostovacie zásobníky, za zber by totiž ľudia museli platiť,” hovorí Moňok z Priateľov Zeme.

Dôležité je naučiť ľudí, čo do týchto hnedých kontajnerov majú hádzať. Vôbec tam nepatrí akýkoľvek živočíšny odpad, takže ani kosti a ani kože či zvyšky jedál s mäsom.

Keď všetko musia platiť výrobcovia

Celú zmenu v separovaní odpadov zaplatia výrobcovia odpadov. Nahlas sa však nesťažujú, skôr uznávajú, že doteraz boli vo výhode. A nehovoria ani o tom, či sa to odrazí na cenách ich výrobkov.

“Naše recyklačné poplatky sú suverénne najnižšie v okolitých krajinách, tak či tak zber museli platiť obce. Pri päťnásobnom náraste dobehneme okolité krajiny, napríklad Česko,” vraví Michal Sebíň zo združenia Natur-Pack

V odpadoch proti sebe stoja najmä dve veľké združenia – Envi-Pak, za ktorým sú najväčšie firmy ako Coca-Cola, Nestlé či Orange, a Natur-Pack založený menšími firmami, ako sú Ryba Košice či slovenské minerálky, za ktorými je aj skupina okolo významného podnikateľa Jána Sabola.

Tieto organizácie v posledných mesiacoch obchádzali mestá a snažili sa ich získať na svoju stranu, každé mesto má zmluvu s jednou organizáciou. Výrobcovia obalov musia na odpad poslať vopred určenú sumu, a tak potrebovali podpísať zmluvu s dostatkom miest a obcí. O najväčšie mestá sa pobili práve Envi-Pak a Natur-Pack, išlo o milióny eur.

Na výber partnera sme sa pýtali všetkých krajských miest. Ani jedno neurobilo riadnu súťaž – vysvetľujú, že predsa mestá nezaplatia nič, ale naopak, dostanú peniaze.

V Bratislave napríklad zasadla komisia zložená z odborníkov magistrátu a ľudí z mestskej odpadovej firmy OLO.

Úloha organizácií výrobcov je zaplatiť celý proces separovania a nákup nových kontajnerov, veľké investície napríklad do nových triediacich liniek si musia mestá platiť samy.

Nový systém má niekoľko slabých miest. Napríklad – čím viac budú mestá separovať, tým viac budú musieť organizácie výrobcov odpadov platiť. Prečo by výrobcovia obalov mali bojovať za viac separovania, keď ich to bude stáť viac?

“Jediná motivácia sú zákonom stanovené ciele. Do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho odpadu,” uznáva Sebíň z Natur-Packu. “Štát povinnosť preniesol na nás. V tom roku budeme musieť zabezpečiť štandard, aby každý obyvateľ mal prístup ku kontajnerom.”

Spor o Bratislavu

Sporne výber dopadol v Bratislave, kde si vybrali Natur-Pack. V týchto dňoch podpíše s mestom zmluvu, podľa ktorej by mal za rok zaplatiť náklady za separovaný zber odhadom v hodnote 3,8 milióna eur.

Konkurenčný Envi-Pak pritom ponúkal vyše päť miliónov a sľuboval napríklad aj pridávanie kontajnerov na separovaný odpad či nové podzemné kontajnery.

Vedenie mesta aj Natur-Pack vysvetľujú, že v skutočnosti pri výbere nešlo o sumu, pretože združenie musí napokon preplatiť všetky náklady, aj keby bola suma vyššia ako plánovaných 3,8 milióna.

“Nevieme, aké si zástupcovia hlavného mesta zvolili výberové kritériá, na základe ktorých zvíťazila naša spoločnosť. V skutočnosti však nešlo o rokovanie o peniazoch. Spolupráca nie je nastavená na vyššej ponuke. Organizácie musia zaplatiť mestu reálne náklady na triedený zber,” hovorí Sebíň z Natur-Packu.

Aj vedenie mesta vysvetľuje, že organizácia musí preplatiť celý triedený zber, aj keby suma vyskočila vyššie, aj na 10 miliónov eur za rok.

Natur-Pack uspel aj v Košiciach a v Prešove, Envi-Pak napríklad v Trnave, v Nitre či v iných krajských mestách a vo väčšine okresných miest, spolu má 1550 miest a obcí, čo je najviac zo všetkých. Okrem peňazí na triedenie odpadu sľubujú organizácie aj to, že budú vzdelávať deti a šíriť osvetu. Natur-Pack je napríklad aj generálnym partnerom festivalu Ekotopfilm.