Záujemcom o automatické zasielanie notifikácií o nových príspevkoch

Ak máte záujem o automatické odoberanie emailov o nových príspevkoch, tak sa zaregistrujte v políčku v ľavej lište

piatok 16. októbra 2015

Dary za stavebné povolenie nepýtajú len v Marianke, polícia aj prokuratúra to vedela (článok z Denníka N 16.10.2015)

článok publikovaný v Denníku N dňa 16.10.2015 (prebraný z webovej verzie):

MONIKA TÓDOVÁ ŠTVRTOK 
Dary za stavebné povolenie nepýtajú len v Marianke, polícia aj prokuratúra to vedela

Zaplatiť obci dar, aby dostali bezproblémové stavebné povolenie, museli aj občania Záhorskej Bystrice alebo Čunova. Polícia aj prokuratúra to už vyšetrovala a trestné oznámenia odmietla. Teraz sa na to pozrú znovu. Súdy považujú za úplatok aj príspevok na detský domov, ak to súvisí s vybavením veci.
Záhorská Bystrica. Foto N - Vladimír Šimíček
Dar za vydanie stavebného povolenia žiadajú starostovia viacerých obcí a mestských častí. Denníku N to priznali ich obyvatelia po tom, čo zverejnil článok o praktikách v obci Marianka. Tam starosta odmietal bez daru vydať stavebné povolenie alebo jeho vydanie odkladal. Zákon takéto praktiky zakazuje.

V roku 2012 som si nahral na telefón, ako mi pracovníčka obecného úradu povedala, že bez daru to nepôjde, hovorí Peter, ktorý nechce zverejniť celé meno, o praktikách pri vydávaní stavebného povolenia v Záhorskej Bystrici, ktorá je mestskou časťou Bratislavy. V obci mal pozemok, na ktorom chcel stavať. Právnik mu poradil, aby sa obrátil na políciu, lebo takéto vyžadovanie daru nie je v súlade so zákonom.

Peter sa s policajtmi stretol, bol pripravený si zamestnancov úradu aj nahrať. Na poslednú chvíľu si to rozmyslel a jeho manželka uhradila dar. Chceli mať pokoj. Neverím v právo v tomto štáte ani v to, že by som týmto mohol niečo dosiahnuť. Polícii nič nebránilo, aby to vyšetrila aj sama pomocou agenta, vedia o tom roky.

Záhorská Bystrica darcov tají

Marianka na obecnom webe zverejnila všetky darovacie zmluvy aj s menami darcov. Vďaka tomu Denník N obyvateľov kontaktoval a vedel pomenovať súvislosť medzi darmi a následne vydanými stavebnými povoleniami, ktoré sú tiež na webe. Svedkovia z Marianky opísali, ako im starosta Radovan Jurika na rovinu hovoril, že buď zaplatia, alebo stavebné povolenie neuvidia.

Záhorská Bystrica svojich darcov tají. Len v roku 2015 mestská časť podľa svojej stránky uzavrela 31 zmlúv s fyzickými občanmi o spolupráci pri výstavbe. V zmluve sa mestská časť zaväzuje budovať infraštruktúru a občan sa zaväzuje poskytnúť obci dvetisíc eur. Niekedy hneď, inokedy po častiach. Posledná čiastka ide do obecnej kasy pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. “Mestská časť tento príspevok s vďakou prijíma.”

Mená fyzických osôb sú v zmluvách vybielené. Takýto postup je v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, aj s výkladom ministerstva vnútra k tomuto zákonu, kde sa priamo píše, že meno a priezvisko osoby musí byť zverejnené.

Denník N požiadal Záhorskú Bystricu o sprístupnenie všetkých zmlúv na základe infozákona, aj prostredníctvom kancelárie starostu. Odpoveď v zmysle zákona vôbec neprišla. Starosta Jozef Krúpa najprv určil termín stretnutia, potom ho jeho sekretariát “z dôvodu iných naliehavých pracovných povinností” zrušil. “Pán starosta plánuje o aktivitách mestskej časti Záhorská Bystrica informovať na pravidelných štvrťročných tlačových besedách. Najbližšia je naplánovaná na prelome novembra a decembra,” napísala jeho asistentka Denisa Kiszel.

Jozef Krúpa. Foto Záhorská Bystrica
Starostka Čunova: Je to tvrdenie proti tvrdeniu

Skúsenosť s povinnosťou obdarovať obec má aj pani Mária z Čunova (jej pravé meno má redakcia k dispozícii). “Všetko bolo vybavené, odovzdané u starostky a nič sa nedialo. Manžel jej asi po troch týždňoch zavolal, prečo nevydala stavebné povolenie. Odpoveď bola, že by sa patrilo dať dar dvetisíc eur,” popisuje. Manželov to šokovalo, mysleli si, že sponzoring obce je dobrovoľný. Kým manželka dar dať nechcela, manžel sa bál, že už nedostavajú. Starostka sa napokon uspokojila s menšou sumou. Zmluvu o tom, že sa rozhodli obdarovať obec, im poslala sama starostka.

“Nielen v Čunove, ale aj v Záhorskej Bystrici, Dúbravke, vo viacerých mestských častiach je to tak, že nemajú peniaze na riešenie niektorých vecí týkajúcich sa občianskej vybavenosti, infraštruktúry,” hovorí o vyberaní darov starostka Čunova Gabriela Ferenčáková a odvoláva sa aj na všeobecné záväzné nariadenie alebo uznesenie zastupiteľstva, ktoré miestni poslanci prijali.

Gabriela Ferenčáková. Foto Čunovo
Vie starostka, že podmieňovanie vydania stavebného povolenia darom je protizákonné? “Nie je to podmieňovanie,” hovorí, no zároveň priznáva, že “mala som s ľuďmi stretnutie, kde som im povedala, aká je situácia, že je vhodné, aby poskytli dar, je to pre občanov, nie je to pre nás a takýmto spôsobom pomôžu mestskej časti.” Noví stavebníci podľa nej ničia v uliciach cesty a z ich darov ich opravujú.
Vie starostka, že ľudí nemožno takto darmi pre obec vydierať? “To je tvrdenie proti tvrdeniu,” reaguje. Odmieta, že bez daru stavebné povolenie nevydala. Peniaze sú podľa nej prísne viazané na rozvoj obce a nejdú napríklad na odmeny zamestnancom úradu. Do troch rokov môže každý darca ich použitie skontrolovať. “Je to dohoda medzi stavebníkom a obcou.”

Obdržali ste v tejto veci niekedy protest prokurátora? “V tejto súvislosti nie, ale v Záhorskej Bystrici prokurátor preskúmal darovaciu zmluvu, aj spôsob, akým sa prostriedky vyberajú, a skonštatoval, že to nie je v rozpore so zákonom,” odpovedala Ferenčáková.

O čom vedela prokuratúra a polícia

Polícia aj prokuratúra vedeli o situácii v Marianke, aj v Záhorskej Bystrici roky. V roku 2012 podľa hovorcu policajného prezídia Michala Slivku prijali trestné oznámenie, že starosta Marianky pýta úplatok v podobe daru obci za vydanie kolaudačného rozhodnutia – podobné situácie opisovali Denníku N svedkovia aj v roku 2015.
“Oznamovateľ po podaní trestného oznámenia odmietol s vyšetrovateľom ďalej spolupracovať, odmietol podpísať aj zápisnicu a odmietol predložiť listinné dôkazy, na základe ktorých trestné oznámenie podal,” povedal Slivka.
Marianka. Foto N – Vladimír Šimíček
Tvrdí, že vyšetrovateľ aj tak vo veci ďalej konal. “V priebehu rozsiahleho vyšetrovania zistil, že starosta postupoval pri požadovaní peňažného daru pre obec podľa uznesenia obecného úradu z roku 2007.” Poslanci vtedy schválili postup, aby starosta takéto dary vyberal. “Vec bola po zadovážení, vykonaní a vyhodnotení všetkých dôkazov právoplatne ukončená podľa trestného poriadku odmietnutím.”

Podobné trestné oznámenie vyšetrovali policajti aj v Záhorskej Bystrici. Išlo o podozrenie, že starosta vydieral. “Ten mal podľa oznamovateľov nútiť stavebníkov zaplatiť hotovosť v rôznych výškach za vydanie súhlasných stanovísk k stavebným konaniam.” Aj tu hovorca tvrdí, že použili “všetky dostupné prostriedky”, aby páchateľa chytili, ale nepodarilo sa to. Vec ukončili tým, že ju odmietli.

Prečo sa policajti uspokojili s odvolaním sa na zjavne nezákonné uznesenie zastupiteľstva? Prečo nepoužili agenta a sami neprichytili starostov pri čine? Odmietavé uznesenia Denníku N nesprístupnili, no hovoria, že to nejde. Náš zákon síce pozná agenta provokatéra, ale všetky súdy, vrátane toho v Štrasburgu rozhodujú tak, že policajti nesmú sami navodzovať korupčný stav, ale môžu ho len zmonitorovať, ak sa deje. Ak nemajú svedkov, alebo dostatočné dôkazy o tom, že sa to deje, ani súd im nevydá príkaz na odpočúvanie tak jednoducho ako kedysi.

“Pred pár rokmi mi stačilo napísať tri vety, teraz musím písať rozsiahle odseky, aby som získal povolenie odpočúvať,” povedal Denníku N policajt, ktorý pracuje na odhaľovaní korupcie.

Existuje aj protest prokurátora

Okrem vyšetrovania korupcie však môže prokurátor v prípade nezákonného postupu obce alebo uznesenia obecného zastupiteľstva podať protest prokurátora. V ňom upozorní na protizákonný stav a požiada o nápravu. Ak sa tak nestane, môže obec zažalovať.

“Okresná prokuratúra Malacky v minulosti už podala protest prokurátora v obdobnej veci,” napísal Denníku N hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave Oliver Janíček. Prokurátor v januári 2012 protestoval proti uzneseniu priamo v Marianke. “Obec každému budúcemu stavebníkovi alebo investorovi navrhovala uzavretie zmluvy o výstavbe a rozvoji obce, pričom príspevok bol v tomto prípade 1700 eur. Protestu bolo vyhovené a napadnuté všeobecné záväzné nariadenie bolo zrušené, a teda nebol dôvod na podanie žaloby.” Nariadenie síce zrušili, ale prax vyberania darov podľa svedkov, ktorí hovorili s Denníkom N, pokračovala.

Policajné prezídium, aj prokuratúra teraz vyhlásili, že sa “darmi” do obecných pokladníc budú znovu zaoberať. Netrestná námestníčka krajskej prokuratúry Helga Šufliarska vydala pokyn, aby boli preskúmané všetky nariadenia a uznesenia obecných zastupiteľstiev v Bratislavskom kraji, ktoré by na vynucovanie darov odkazovali.

Aj dar obci je korupcia, ak ste ho dať nechceli

Denník N sa o “daroch” pre obce rozprával s viacerými policajtmi, ktorí sa venujú korupcii. Prečo nevyšetrili pomerne jednoduchý prípad, ktorý sami zaraďujú do kategórie “drobná korupcia”, prečo nenasadili agenta, alebo neodpočúvali kanceláriu starostu?  Policajti len odkazujú na prokuratúru. Do takejto veci sa vraj nikomu nechcelo ísť a keďže nešlo o úplatok priamo do vrecka starostovi, ale do obecnej kasy, nikto v tom nevidel zásadný problém.

Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala však 14. mája 2014 vydal rozsudok, ktorý policajtom aj prokurátorom odkazuje, že takéto vynútené dary korupciou sú. Išlo o kauzu rektora policajnej akadémie Václava Krajníka a kupovania si miest za prijatie na školu. Odsúdený bol nielen Krajník, ale aj Miroslav Táborský, ktorý mu odovzdal dvetisíc eur ako úplatok. Táborský platil za to, aby sa na akadémiu dostala dcéra jeho príbuzného. Obhajoval sa aj tým, že nešlo o úplatok, ale o peniaze, ktoré mal dať Krajník na kaplnku.

“Ten, kto úplatok dáva, ho môže dať aj v súvislosti s akýmkoľvek druhom charitatívnej činnosti, dôležitá je súvislosť s vybavovanou vecou,” napísal v rozsudku Hrubala, podľa ktorého môže ísť aj o sponzoring detského domova. “Pokiaľ sa preukáže príčinná súvislosť s vybavovaním veci, na ktorú inak nie je právny nárok, ide o úplatok a v konečnom dôsledku o korupčný trestný čin, ktorý pácha jednak osoba úplatok dávajúca a jednak osoba úplatok prijímajúca,” ukončil rozsudok sudca a Táborskému dal dva roky podmienečne.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára