Mladý právnik z Prešova sa vzoprel poplatkovej anarchii (z blogu Denníka N dňa 22.10.2015)

článok publikovaný na blogu Denníka N dňa 22.10.2015:

Mladý právnik z Prešova sa vzoprel poplatkovej anarchii

Starosta Dúbravky odporučil majiteľovi bytu, aby zaplatil do fondu, ktorý sám spravuje, a povinnosť vytvoriť parkovacie miesto bude tým vybavená. Jána Luterána to pobúrilo a podal trestné oznámenie.

Príbeh o “výpalnom” v podobe vynútených darovacích zmlúv, ktorý Denník N v spolupráci so Zastavme korupciu priniesol pred dvomi týždňami, sa zdal byť jednoznačný a neriešiteľný zároveň. Jednoznačný v tom, že konanie, z ktorého anonymní obyvatelia Marianky obviňujú svojho starostu, nie je v súlade s kostolným poriadkom a ani so zákonom. Neriešiteľný preto, že zatiaľ nikto nenašiel odvahu svedčiť o tomto prípade pod svojim menom. Nasledujúci príbeh je iný. Mladý advokátsky koncipient z Prešova Ján Luterán v ňom otvorene hovorí o svojej skúsenosti so starostom Dúbravky. Ten vraj stopol rozhodnutie o prekvalifikovaní nebytového priestoru na byt, ktorý Luterán v Dúbravke vlastní. A po telefóne od neho žiadal, aby najprv zaplatil do špeciálneho fondu. Prečítajte si rozhovor s Jánom Luteránom, ktorý vo veci podal trestné oznámenie. Čo s ním urobil prokurátor, aj reakciu starostu Dúbravky nájdete za rozhovorom. 

Čo sa stalo predtým, ako ste telefonovali so starostom Dúbravky?

Spolu s manželkou vlastním nebytový priestor v Bratislave, v mestskej časti Dúbravka. Ide o jednoizbový byt, ktorý je na liste vlastníctva zapísaný ako nebytový priestor, lebo sa tak rozhodol stavebník pri výstavbe. Chcel som zosúladiť právny stav so stavom faktickým, preto som sa od októbra 2014 v spolupráci so stavebným úradom v Dúbravke snažil prekvalifikovať nebytový priestor na apartmán.

Boli s tým nejaké ťažkosti?

Spočiatku nie. Od pracovníčky stavebného úradu v Dúbravke som dostal informácie, čo všetko musím splniť, aby mojej žiadosti vyhoveli. Musel som okrem iného zaplatiť za znalecké posudky, približne 600 eur, ktoré potvrdili, že požiadavky na prekvalifikáciu spĺňam. V januári 2015 som podal žiadosť na stavebnom úrade o prekvalifikáciu nebytových priestorov na apartmán. 

Bola vaša žiadosť schválená?

Keď som 14. apríla 2015 zavolal pracovníčke stavebného úradu,  ako úrad rozhodol, tak som sa dozvedel, že je všetko hotové. A že rozhodnutie mi posiela na adresu trvalého bydliska. Poďakoval som sa a v dobrom sme sa rozlúčili.

Kedy nastal problém?

Problém nastal hneď na druhý deň. Zavolala mi tá istá pracovníčka stavebného úradu a povedala, že keď dala rozhodnutie o mojej žiadosti na podpis s ostatnými materiálmi, tak jej ho vrátili s poznámkou, že sa mám stretnúť s pánom starostom. A nadiktovala mi telefónne čísla, na ktoré mám zavolať sekretárke starostu a dohodnúť si s ním stretnutie.

Aký dôvod pracovníčka uviedla, prečo ste mali starostovi volať?

Dostal som odpoveď, že naozaj nevie a ani sama tomu nerozumie. Zavolal som sekretárke pána starostu a aj jej som sa pýtal, prečo sa mám stretnúť so starostom. Odpovedala mi, že to nevie a že to zistí. Vzápätí mi sekretárka zavolala, či sa môžeme stretnúť s pánom starostom v stredu 23. apríla 2015 v Bratislave. Vysvetlil som jej, že som z Prešova a že na stretnutie prísť nemôžem. A opäť som chcel vedieť, prečo sa mám stretnúť so starostom, keď som splnil všetko, čo odo mňa vyžadoval stavebný úrad. Sekretárka mi na to povedala, že ma prepája na starostu.

Ako vám situáciu vysvetlil starosta?

Slušne som sa ho opýtal, v čom je problém. Povedal mi, že sa musíme stretnúť, lebo chcem prekvalifikovať skladový priestor na priestor bytový. Oni vraj majú takú politiku, že keď chcem bytový priestor, tak tam plánujem aj parkovať a keďže k bytu parkovacie miesto nemám, je potrebné, aby som prispel do ich fondu, ktorý je zriadený na výstavbu parkovacích miest v Dúbravke. Tiež mi povedal, že rozhodnutie sa oddialilo, lebo ho má on na stole.

Ako ste na to reagovali?

Snažil som sa mu vysvetliť, že nežiadam o prekvalifikáciu na bytový priestor, ale len na apartmán. A spýtal som sa, čo vlastne odo mňa chce, lebo ja tam autom neparkujem. Starosta zopakoval, že určite mám auto a že musím prispieť do fondu, lebo že je to taký úzus. Inak by som vraj parkoval na mieste niekoho iného.  Na to som mu povedal, že žiadnou sumou neprispejem, že som zaplatil všetky posudky a poplatky, splnil všetky požiadavky, ktoré odo mňa stavebný úrad žiadal. A že z Prešova dochádzam do Bratislavy vlakom, takže žiadne miesto na parkovanie nepotrebujem.

Čo vám na to povedal starosta?

Spýtal sa ma, že keď som z Prešova, načo si kupujem byt v Bratislave. Povedal som mu, že je to moja vec, kde si kúpim nehnuteľnosť. Chcel som vedieť, že ak nezaplatím, či vydá negatívne rozhodnutie. Na to mi odpovedal niečo v tom zmysle, že uvidí. Ja som mu povedal, že ak vydá negatívne rozhodnutie, obrátim sa na políciu, prokuratúru a súd. Vtedy som od neho počul, že čo si to dovoľujem, keď sa mu takto vyhrážam. Vysvetlil som mu, že sa nevyhrážam, iba ozrejmujem postup, ktorý mi ponúka zákon. Nato zložil telefón.

To bolo v apríli. Aký je stav teraz?  

V polovici máji som dostal zo stavebného úradu v Dúbravke rozhodnutie, že starosta prerušuje stavebné konanie a že mám do konca mesiaca dokladovať vytvorenie parkovacieho miesta! Uložil mi tak nielen nesplniteľnú, ale aj úplne absurdnú podmienku, lebo ja ako občan, vlastník bytu, by som si mal sám vytvoriť parkovacie miesto.

Čo ste po telefonickom rozhovore so starostom urobili vy?

Hneď v apríli som podal trestné oznámenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Pretože som so starostom hovoril iba telefonicky, uviedol som v ňom, že mne neznámy páchateľ odo mňa žiadal poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré nemajú oporu v platnej legislatíve a podmieňoval tým signifikáciu kladného rozhodnutia vo veci – a to aj napriek tomu, že stavebný úrad po riadnom preskúmaní veci dospel ku kladnému rozhodnutiu.

Už viete, aký je osud vášho trestného oznámenia?

Viem, že starosta bol vypočutý a na moje prekvapenie vo výpovedi priznal, že odo mňa počas telefonického rozhovoru žiadal peniaze. Tvrdil, že je to bežná prax a že tie peniaze chcel pre mestskú časť.

Ako na vás pôsobia tieto tvrdenia ako na právnika?

Podľa Trestného zákona nie je podstatné, či niekto žiada nenárokovateľné finančné plnenie, pre seba, alebo pre iného. V oboch prípadoch ide o úplatok. Každému, nielen polícii, by malo byť zrejmé, že ak niekto žiada peniaze cez telefón, žiada sumu, na ktorej sa „dohodneme“, a jej poskytnutím podmieňuje vydanie kladného rozhodnutia, tak to nemôže byť legálne.

V Dúbravke bol za týmto účelom vytvorený fond statickej dopravy.

No v čase, keď ma starosta žiadal o „príspevok“ do fondu, tento fond v Dúbravke vôbec neexistoval. Peniaze pýtal v apríli, ale svoj plán, že zriadi fond, médiám avizoval až o mesiac neskôr. Keď vedel, že som na neho podal trestné oznámenie. Návrh na zriadenie fondu mu schválili poslanci mestskej časti v máji a reálne vznikol až koncom júna.  Napriek týmto skutočnostiam policajný vyšetrovateľ moje trestné oznámenie odmietol. Keďže starosta pýtal peniaze pre mestskú časť, vraj sa nejedná o úplatok.

Pokúsili ste sa to nejako zvrátiť?

Podal som sťažnosť proti uzneseniu a zároveň som podal nové trestné oznámenie na Úrad špeciálnej prokuratúry. Žiadal som, aby sa ako nový dôkaz bralo priznanie starostu, že pýtal peniaze, keďže na to nemal žiadny právny nárok. Špeciálny prokurátor mi odpísal, že vyhodnotil moje trestné oznámenie ako sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľa  a že to posiela na prokuratúru Bratislava – Dúbravka.

Pretože ste s podnetom prišli vy a nie „iní ľudia“, dá sa predpokladať, že poniektorí aj zaplatili, aby mali pokoj. Prečo ste sa vy rozhodli inak?

Keď som ešte pracoval ako firemný právnik, tak som bol na pracovnej ceste v Indonézii. Tam to vyzerá tak, že všade, kde sa pohnete, vám robia  komplikácie, len aby ste museli dať úplatok. Nechcem, aby Slovensko dopadlo ako Indonézia.

Prokurátor: starosta rozhoduje

Trestné oznámie, ktoré pán Luterán podal, sa týkalo podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Ako už bolo uvedené v rozhovore, táto žiadosť bola zamietnutá. Mladý prešovský doktor práv však proti tomuto zamietnutiu podal sťažnosť. Sťažnosťou sa zaoberal prokurátor Matej Greško a vydal rozhodnutie, v ktorom o.i. konštatuje, že stavebný úrad v Dúbravke porušil zákon, keď ďaleko prekročil zákonnú 60-dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia. Prokurátor tiež píše, že starosta nepýtal od Luterána  peniaze oficiálnym spôsobom.

Luterán v oznámení tiež tvrdil, že starosta skartoval kladné rozhodnutie o prekvalifikovaní nebytového priestoru a nahradil ho rozhodnutím o prerušení stavebného konania. Prokurátor Greško však uvádza, že je bezpredmetné, či sa tak stalo alebo nestalo, pretože “pracovníčka stavebného úradu iba  pripravuje podklady a rozhodnutia starostovi. Je len na rozhodnutí starostu, či vydá vyhovujúce rozhodnutie (z pohľadu oznamovateľa), alebo rozhodnutie o prerušení konania.” A prokurátor Greško k tomu ešte dodal: “Ak teda starosta nesúhlasil s názorom pracovníčky stavebného úradu, ktorá sa domnievala, že je na mieste vydať vyhovujúce rozhodnutie, tak nejde o zneužívanie právomoci starostu, ale ide o uplatňovanie jeho právomocí, ktoré mu ukladá zákon.” Ak už tušíte, že prokurátor Greško zamietol sťažnosť Luterána, tušíte správne.

Stretnutie so starostom

O vyjadrenie k prípadu sme požiadali starostu Dúbravky Martina Zaťoviča (SDKÚ-DS), ktorý so stretnutím ochotne súhlasil. Okrem iného sa vyjadril, že o Luteránovu žiadosť o prekvalifikáciu sa nijak špeciálne nezaujímal. Telefonovať s ním chcel preto, lebo ho pracovníčka upozornila, že Luterán nemá kompletné podklady k vydaniu rozhodnutia o zmene v užívaní. Konkrétne, že nepreukázal zabezpečenie parkovacieho miesta k bytu, ako to ukladá technická norma. Zaťovič poprel, že by skartoval kladné rozhodnutie o prekvalifikovaní a že od Luterána požadoval zaplatenie príspevku výmenou za vydanie rozhodnutia. Vraj ho len upozornil, že povinnosť vyplývajúcu z normy si bude môcť v krátkej dobe splniť zaplatením príspevku do fondu, ktorý v tom čase ešte len mal vzniknúť.

Tento moment je zaujímavý. Predpokladajme, že inkrimovaná norma (STN 73 6110/Z2) sa vzťahovala aj na Luterána. Dá sa z právneho hľadiska považovať zaplatenie príspevku do fondu, ktorý si založilo zastupiteľstvo, za splnenie tejto normy? Ak áno, v akom zákone alebo vyhláške má takáto forma splnenia normy oporu? Starosta Zaťovič, ani právnik, ktorého si na stretnutie priniesol, nevedia. “To nech posúdi prokurátor,” odpovedal starostov právnik. Rovnaké z ich úst zaznelo pri otázke, či sú presvedčení, že povinnosť vytvoriť parkovacie miesto sa vzťahuje aj na majiteľa nebytového priestoru, ktorý bez stavebných úprav žiada zmenu v užívaní priestoru na byt.

Podľa Tatiany Prokopovej z advokátskej kancelárie Squire Patton Boggs majú aj nebytové priestory pridelený určitý koeficient parkovacích státí. No ak zmenou vo funkcii priestoru nastane potreba zvýšeného počtu parkovacích miest, podľa nej príspevok do “fondu” obce alebo mestskej časti nemá oporu v zákone. “Nevidím teda možnosť, ako by mohol stavebný úrad jeho zaplatením považovať parkovaciu normu za splnenú,” dodáva Prokopová.

Happyend?

Starostovo želanie, aby nejasnosti okolo prípadu posúdil prokurátor, sa môže čoskoro splniť. Prípadom sa už medzitým zaoberala Krajská prokuratúra v Bratislave a 8. októbra skonštatovala, že zamietnutie trestného oznámenia aj Luteránovej sťažnosti bolo predčasné. A vo veci bude potrebné zabezpečiť doplnenie. O ďalšom postupe by Luterána mala informovať Okresná prokuratúra Bratislava IV. Viac podrobností o prípade sa dočítate v článku Denníka N. 

Nie je vylúčené, že Luteránove obvinenia starostu, že si vlastne žiadal úplatok, sú prehnané. A že konanie Zaťoviča malo jediný účel: vysporiadať so situáciou, keď developeri obchádzajú normou uloženú povinnosť zabezpečiť parkovacie miesto. No vyzerá to tak, že v Luteránovom prípade sa v Dúbravke príliš ponáhľali, norma sa na neho nevzťahuje a najmä jej splnenie cez akýsi príspevok nemá oporu v zákone.

Tento prípad, či dianie v Mariánke, Záhorskej Bytrici, Čunove a inde dokladajú, že poplatková anarchia neostala len za múrmi nemocníc. Ale v podobe vynútených darov a príspevkov sa rozšírila aj na stavebné úrady, materské škôlky či domovy sociálnych služieb. Snaha urobiť v tejto veci poriadok v zákonoch, je na mieste. Skutočný spôsob, ako tejto anarchii zabrániť, je a bude len jeden: neprispôsobiť sa jej a pomenovať ju, ako to urobil Ján Luterán.  

Autori:

Zuzana Vasičák Očenášová
Marián Leško
Pavel Sibyla

Foto: Peter Ilenčík/Denník N