Záujemcom o automatické zasielanie notifikácií o nových príspevkoch

Ak máte záujem o automatické odoberanie emailov o nových príspevkoch, tak sa zaregistrujte v políčku v ľavej lište

nedeľa 11. októbra 2015

Vitajte v Marianke, ale najprv zaplaťte (článok z Denníka N 7.10.2015)

článok publikovaný v Denníku N dňa 7.10.2015 (prebraný z webovej verzie):

MONIKA TÓDOVÁ UTOROK 6. OKTÓBER 2015 23:12


Vitajte v Marianke, ale najprv zaplaťte

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že starosta Marianky Radovan Jurika je šťastný človek. Občania mu dobrovoľne odovzdávajú do obecnej kasy darom tisíce eur. Až kým sa ich neopýtate, prečo to robia. „Skasíruje vás buď pri stavebnom povolení, alebo pri kolaudácii,“ povedala jedna darkyňa.

V časti Panský les v Marianke je voľných už len pár pozemkov. Vzadu vila mladomanželov Brhelovcov. Foto N – Vladimír Šimíček
  •  Starosta tvrdí, že jeho „mediálna diskreditácia“ je objednaná.
  • Všetky darovacie zmluvy vyzerajú približne rovnako.
  • Cez svoju kanceláriu starosta účtoval za právnu pomoc státisíce.
  • Podozrivé správanie na obecnom úrade preveruje prokuratúra.

„Ten pozemok sme s rodinou dosť dlho vyberali,“ začína rozprávať podnikateľ z Bratislavy svoj príbeh o tom, ako nedobrovoľne obdaroval obec.

Legenda o pútnickom mieste v Marianke hovorí, ako zbojník našiel prameň pod soškou Panny Márie, v ktorom vykúpal svoje postihnuté dieťa a to vyzdravelo. Bratislavčanov viac ako Panna Mária láka do dedinky pod Malými Karpatmi blízkosť k hlavnému mestu a pekná príroda a lesy. Z hlavného mesta je to do Marianky približne 25 minút. Smer zo Záhoria do Bratislavy je jeden z tých lepších, ranné zápchy sa dajú vydržať.
Marianka. Foto N – Vladimír Šimíček

Podnikateľ o naťahovačkách o stavebné povolenie začne hovoriť až po prísľube, že jeho meno zostane neznáme a rovnako aj detaily, ktoré by ho mohli identifikovať. „Nemám ešte skolaudované,“ vysvetľuje podobne ďalší zo 60 darcov uvedených na webovej stránke Marianky.

Celý život si na dom šetrili, kúpili pozemok a chceli už stavať. Dali si vypracovať projekt na dom a predstavovali si už, ako budú s rodinou na záhrade grilovať, kde bude mať ktoré dieťa izbu.

Po tom, čo si na obec podal žiadosť o stavebné povolenie, sa nič nedialo. Čas plynul, až začal zisťovať, čo sa deje. Na úrade mu povedali, že jeho stavebný projekt nespĺňa podmienky. Scenár, ktorý zažilo viac darcov – raz je zlá strecha, potom brána, inokedy plot.

„Známi mi povedali, že bez daru to nepôjde.“ Starostovi Radovanovi Jurikovi preto navrhol, že obec obdaruje. „On navrhoval oveľa vyššiu sumu, ale snažil som sa ho presvedčiť, že to je veľa,“ popisuje licitovanie o výške daru na obecnom úrade; nakoniec bol v tisícoch eur.

Zákon takéto dohody nepozná. Stavebné povolenie je obec povinná vydať, ak je žiadosť v súlade so zákonom.

Nezávislý Radovan Jurika je starostom druhé volebné obdobie. V roku 2014 vyhral voľby veľmi tesne so 452 hlasmi. Jeho protikandidát dostal o osem hlasov menej. Jurika je právnik, spolumajiteľ advokátskej kancelárie Jurika a Keltoš, ktorá poskytuje právne služby aj obci Marianka. Len za posledné štyri roky si vyfakturovala minimálne 200-tisíc eur za právnu pomoc obci.

„Bolo to ponižujúce, chcel som sa na to vykašlať,“ pokračuje podnikateľ. Uvažoval, že pôjde na políciu, ale nakoniec obec obdaroval. „Nebol som na to hrdý, ale kam som mal ísť? Vedel som, že to síce môžem spraviť, ale že potom stavať určite nebudem. Povedal som si: ‚Dobre, je to pre obec.‘ To, ako si to on už potom vyberie z obce, ma nemusí zaujímať.“

Pár dní po obdarovaní obce dostal stavebné povolenie.
Marianka, výstavba pokračuje. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako posledná chudera

„Aby to ľahšie prebehlo,“ odpovedá ďalšia darkyňa na otázku, prečo dala dar. Aj jej meno má redakcia k dispozícii. Tiež ešte nemá skolaudované. „Starosta mi to povedal na rovinu. Nehanbí sa za to, pýta to od ľudí verejne. Každého jedného skasíruje, buď pri stavebnom povolení, alebo pri kolaudácii.“

Starosta podľa nej naťahuje čas „a keď už na to človek nemá nervy, povie, že to môžeme spraviť aj inak, a vytiahne darovaciu zmluvu“.

Neuvažovala o tom, že pôjde na políciu? „Veľa ľudí nad tým rozmýšľalo, ale tým, že starosta je právnik, nikto nechce mať do budúcna problémy, keď tu chce bývať. Ľudia sa boja a sú naňho nahnevaní.“ Doma rozmýšľali, že peniaze nedajú, napokon však zvíťazil strach, že povolenie nedostanú. Starosta jej darovanie ponúkol priamo v kancelárii. „Odišla som odtiaľ ako posledná chudera.“

„Chcel som stavať,“ hovorí ďalší darca. Ani on nechce mať problémy.

Dodatočný súhlas na zmenu stavby potrebovala aj ďalšia obyvateľka. „Jednoducho sme to chceli mať v poriadku, tak sme dali,“ vysvetľuje poskytnutie daru. Bez toho by podľa nej nastali prieťahy. Prečo?

„No preto, lebo tu to tak je. Obecný úrad tak funguje, nie je to žiadne tajomstvo. Je mi ľúto všetkých nás obyvateľov, ktorí tu bývame. Neviem, do akej miery to dokážem ja alebo niekto z nás zmeniť.“
Marianka. Foto N – Vladimír Šimíček
Na rozvoj obce

Všetky darovacie zmluvy vyzerajú približne rovnako. Peniaze sú určené „na rozvoj obce, účelovo viazané na výstavbu a rekonštrukciu miestnych komunikácií a infraštruktúry“. Obdarovaný dar s vďakou prijíma, ale ak ho nezaplatíte včas, prichádzajú úroky z omeškania. Je to 0,5 percent z hodnoty daru za každý začatý deň omeškania.

Nie všetci darcovia hovoria v súvislosti s darmi o vydieraní starostom. „Je to dobrovoľné na rozvoj obce. Chceme sa tam etablovať, urobiť športovú halu.“ Nebolo to viazané na stavebné povolenie? „Nie, už ho mám a dar som ešte celý neuhradil.“ A čo úroky z omeškania? „O tom ani neviem, zmluvu som poriadne nečítal,“ hovorí podnikateľ.

Ako dobrovoľný opisuje dar aj ďalší podnikateľ. „Odporučili mi to kamaráti, ktorí tam tiež majú postavené.“ Stavebné povolenie získal pár dní po poskytnutí daru, ale nemyslí si, že to súvisí. Informácia, že starostova právnická kancelária poskytuje obci právne služby, ho prekvapila.

„Je to nezištné a je to dar obci. Chcela by som to takto ukončiť, dobre?“ hovorí ďalšia darkyňa.

Najštedrejším darcom podľa zoznamu zverejneného na stránke obce je spolumajiteľ jednej z najväčších developerských firiem HB Reavis Viliam Pančík. V obci si stavia usadlosť. Dohromady daroval 42-tisíc eur na vybudovanie ciest. „Vzhľadom na to, že ide o súkromné aktivity pána Pančíka, ktoré nijako nesúvisia so spoločnosťou HB Reavis, sa k otázkam nebudeme vyjadrovať,“ napísal hovorca spoločnosti Peter Romaňak.

Vilu si v Marianke nedávno postavili aj Jozef Brhel mladší s manželkou Danou Širokou. Medzi darcami obce uvedení nie sú.
Panský les – nová a lepšia štvrť Marianky. Foto N – Vladimír Šimíček

Podozrivý kruh

Na časovú súvislosť medzi darovacími zmluvami obci a následne vydanými stavebnými povoleniami jednotlivým darcom upozornila Denník N nadácia Zastavme korupciu.

„Ak starosta žiada od ľudí finančný dar pre obec, pričom vydanie stavebného povolenia nemá byť prečo viazané ústne ani písomne na poskytnutie daru, a súčasne si právnická firma tohto starostu účtuje od obce státisíce eur za právne služby, budí to dojem dobre vymyslenej schémy na zlegalizovanie úplatku. Či to tak naozaj je, závisí od toho, či právnická firma poskytovala obci reálne alebo fiktívne služby a kto mal v konečnom dôsledku prospech z peňazí darcov,“ hovorí riaditeľ nadácie Pavel Sibyla.

Obec podľa neho nesmie podmieňovať vydanie stavebného povolenia takýmto darom.

Starosta: Ste zaplatení

Radovan Jurika
Starosta Jurika so stretnutím najprv súhlasil, prial si však zaslať
okruhy otázok. O pár dní neskôr rozhovor zrušil. Napísal, že ho
navštívila pani, ktorá mu vyhlásila vojnu za to, že ešte nemá 
skolaudovaný dom. Dozvedel sa tiež vraj, že táto pani si 
objednala v Denníku N jeho mediálnu diskreditáciu. Redakcia 
s osobou, ktorú starosta spomenul, nikdy nehovorila.

„Napriek tomu, že rozumiem, že aj nezávislí novinári musia 
z niečoho žiť, Vám za uvedených zmenených okolností 
oznamujem, že nie som ochotný účinkovať v takomto 
účelovo objednanom, predpokladám aj platenom predstavení 
bez predchádzajúcej dohody o primeranom honorári,“ napísal 
starosta, pripojil však odpovede na jednotlivé okruhy.

Starosta Marianky v predvolebnom videu: O svoju kanceláriu nemám obavy


Jurika tvrdí, že dary obci sú v súlade so zákonom. „Ako starosta obce, ktorému záleží na rozvoji obce a ktorý nemá záujem si funkčné obdobie len tak odsedieť s argumentáciou o nedostatku finančných zdrojov, oslovujem fyzické aj právnické osoby, s ktorými prichádzam do kontaktu a ktoré prejavujú záujem o našu obec, s možnosťou finančnej podpory obce formou daru.“

Ďalej opisuje, ako vďaka tomu vybudoval v obci už veľa vecí, napríklad vodovod, verejné osvetlenia alebo park.

Odmieta, že by si dary vynucoval cez stavebné povolenia. S budúcimi stavebníkmi podľa neho súvisia „možno nepriamo“. „Väčšinou sa takíto budúci obyvatelia obce prídu slušne predstaviť a väčšinou aj prejavia záujem pomôcť obci, zapojiť sa do spoločenského a kultúrneho života. V takých situáciách je im ponúknutá možnosť finančnej podpory obce formou daru.“

Každý, kto spĺňa zákon, podľa neho dostane stavebné povolenie aj bez daru. „V prípade nedôvodnej nečinnosti stavebného úradu alebo v prípade nezákonného postupu zo strany stavebného úradu je kompetentným na posúdenie veci odvolací orgán alebo prokuratúra,“ hovorí starosta. Každý sa totiž v takom prípade môže obrátiť na krajský stavebný úrad.

Ako si vysvetľuje sťažnosti darcov, ktorí sa rozprávali s Denníkom N? „Na mňa sa v posledných dňoch taktiež obrátili viacerí rozhorčení darcovia s tým, že sú doslova obháňaní a vypočúvaní novinármi z Denníka N len za to, že sa rozhodli prispieť na rozvoj vlastnej obce! Obec Marianka by namiesto odstrašovania darcov určite viac ocenila napríklad finančnú podporu Denníka N v súčasnosti realizovaných investícií do športovísk pre mládež.“
V Marianke budú mať aj fitnes-ihrisko. Foto N – Vladimír Šimíček


Právna pomoc za státisíce

„Konflikt záujmov je jasne definovaný právny pojem, ktorý buď nastal, alebo nie,“ reaguje starosta na to, že jeho právnická kancelária Jurika a Keltoš poskytuje obci Marianka právne služby. Zastupuje ju vo viacerých súdnych sporoch.

Konflikt záujmov tu podľa starostu nenastal, lebo služby poskytoval obci ešte pred tým, ako sa stal starostom. To, že je to v poriadku, podľa neho konštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

„Kontrolóri konštatovali, že starosta sa do 30 dní od nástupu do funkcie vzdal pozície štatutárneho zástupcu v súkromnej spoločnosti – advokátskej kancelárii. Z tohto dôvodu nebolo v protokole konštatované porušenie zákona,“ odpovedá hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Znamená to, že Jurika nie je konateľ, ale iba spolumajiteľ kancelárie.

Konflikt záujmov môže podľa NKÚ preskúmať ešte obecné zastupiteľstvo. Starostovi by mohlo aj udeliť pokutu v zmysle ústavného zákona, ktorý verejným činiteľom zakazuje dávať zárobok vlastným firmám.

„Je to jednoznačný konflikt záujmov,“ hovorí poslanec zastupiteľstva Peter Jelačič, ktorý starostu kritizuje aj na svojom blogu Marianka nahlas. „Otvoril som to na predchádzajúcom obecnom zastupiteľstve a bol som vysmiaty. Mal tam svojich ľudí a nebola šanca. Momentálne sme piati poslanci z deviatich a na konštatovanie konfliktu záujmov potrebujeme tri pätiny, chýba nám ešte jeden poslanec, ktorého nemáme.“

Jelačič hovorí, že kritizoval aj „dary“ obci, ale útočili naňho, či je proti tomu, aby si obec takto vylepšovala rozpočet. Jurika hovorí, že všetky služby, ktoré obci jeho kancelária poskytla, boli reálne. Akú sumu si presne fakturoval za posledné roky, neuviedol.

Vysoká odmena

Z faktúr zverejnených na stránke obce vyplýva, že starosta si cez svoju právnickú kanceláriu účtoval za právnu pomoc státisíce. Poslanec Jelačič však hovorí, že niektoré faktúry sú tam dvakrát a reálna suma za posledné štyri roky je približne 200-tisíc eur – aj to je však veľmi veľa.

Na porovnanie: mesto Hlohovec, ktorého primátorom je nezávislý Miroslav Kollár a má desaťnásobne väčší počet obyvateľov ako Marianka, platí externej právnickej firme 1500 eur mesačne ako pevný paušál. „Ale to je nielen za súdne spory, ale aj ako podpora v inej agende,“ povedal Kollár. Kancelária pre mesto nedávno vyhrala spor za 80-tisíc eur. „Nedostala nič navyše, robí to stále za rovnaký paušál.“

Ak by mal takto nastavenú zmluvu aj starosta Marianky, jeho firma by za štyri roky zarobila 72-tisíc eur a nie 200-tisíc.

V dohode o urovnaní, ktorá je uvedená na stránke obce od 31. decembra 2013, si Jurika ako starosta dojednáva so svojím spolumajiteľom kancelárie Keltošom vyplatenie približne 80-tisíc eur. Odmenu vypočítavajú tak, že pôjde o 20 percent z ceny pozemkov, o ktoré sa obec súdi.

Zákon to povoľuje – ide o maximum, koľko si právnik môže účtovať. Maximum sa účtuje skôr v komplikovaných a nejasných sporoch. Dohoda zverejnená na stránke obce popisuje jednoduchšie spory.

Starosta už na ďalšie otázky – koľko presne jeho kancelária za všetky roky zarobila alebo za aké služby si fakturoval jednotlivé sumy – neodpovedal.

Otázky vyhodnotili ako trestné oznámenie

„Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vydal pokyn prvému námestníkovi generálneho prokurátora a námestníkovi generálneho prokurátora pre trestný úsek na preskúmanie vášho emailového podania z hľadiska netrestného, ako aj trestného,“ odpovedala Denníku N na otázky o situácii v Marianke Čižnárova hovorkyňa Andrea Predajňová.

Prokurátor generálnej prokuratúry Jaroslav Kozolka následne napísal, že otázky redakcie vyhodnotil ako „oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu“ a odstúpil ho na krajskú prokuratúru v Bratislave.
Starosta dal svoje meno vyryť aj na kamenné tabuľky. Foto N – Vladimír Šimíček


Zákon zavedie oficiálny poplatok

Kým prokuratúra skúma, či starosta postupuje správne, poslanci parlamentu na prebiehajúcej schôdzi rokovali o návrhu zákona, ktorý má zaviesť takzvaný poplatok za rozvoj. Obce si samy určia, ktoré ulice alebo oblasti pri výstavbe spoplatnia. Zákon už roky navrhuje Únia miest a obcí a osvojili si ho poslanci Smeru a zároveň primátori Košíc a Žiliny Richard Raši a Igor Choma.

Išlo by o sumu od 10 do 45 eur za meter štvorcový. Pri štandardnom rodinnom dome, aké si stavajú obyvatelia Marianky, kde by obytná plocha predstavovala 150 metrov štvorcových, by pri maximálnej výške poplatku išlo o 6750 eur do obecnej kasy.

Primátori a starostovia zákon žiadajú najmä pre developerov, ktorí postavia nové byty alebo domy, ale cestu, prípadne škôlku už žiadajú postaviť od obce; tá na to často nemá peniaze. „Nie je zriedkavosťou, že sa tento problém rieši už dnes, nejde však o oficiálne a nie vždy o transparentné formy. Navyše sa niekedy objavuje nátlak na podnikateľov, ktorý nie je vždy v súlade s právnym poriadkom, zásadami výkonu verejnej správy či základnou slušnosťou. Takéto postupy spôsobujú investorom výdavky, ktorých výška sa nedá vopred ani približne odhadnúť,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Tá ako keby popisovala aj situáciu v Marianke. „Náklady sa zvyšujú napríklad umelým predlžovaním vydania stavebného konania, kým príslušná obec alebo mesto ako stavebný úrad nedosiahne svoje. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je potrebné podrobne rozoberať, že stav prispieva ku korupčnému konaniu.“

Raši aj Choma napísali, že osobne prípad vynucovania darov nepoznajú, ľuďom však odporúčajú ich neplatiť. „Ak sa niečo také deje, v každom prípade to nie je v súlade s platnou legislatívou,“ povedal Choma.

Prečo to ľudia robia?

Ako je možné, že zo 60 darcov sa ani jeden neobráti na políciu a radšej dar zaplatí, ako by sa mal pokúsiť bojovať proti neprávosti?

Časť podnikateľov stavajúcich v Marianke Denníku N povedala, že dve- až desaťtisíc eur pre nich nie je suma, ktorá by im po zvážení všetkých okolností nestála za to, aby mali pokoj. Aj ich však rozčúlilo vyžadovanie daru od ľudí, pre ktorých sú to napríklad štyri mesačné splátky hypotéky.

„Dôvody sa asi budú líšiť od človeka k človeku. Ale predpokladám, že v mnohých prípadoch a v mnohých hlavách zavážili argumenty typu ‚veď to robia aj ostatní‘ a ‚takto je to jednoduchšie‘. Že to nie je správne, vedeli zrejme všetci. Ak sa aj napriek tomu rozhodli zaplatiť, hovorí to čosi o tom, že ešte stále sú pre mnohých z nás materiálne sny dôležitejšie ako osobná integrita,“ hovorí Sibyla z nadácie Zastavme korupciu.

Občanom by poradil, aby mysleli na svoje deti. „Či chcú, aby aj ony žili v rovnakom marazme, alebo či urobia niečo pre to, aby raz žili v krajine, kde čestné správanie nebude rarita, ale spoločenská norma.“

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára